korunovácia

Korunovácia

Význam a Kontext

Korunovácia je slávnostný akt, pri ktorom sa panovník (kráľ, cisár, cár a pod.) oficiálne uvádza do úradu a moc mu je symbolicky potvrdená vložením koruny na hlavu, prípadne inými obradmi a insígniami. Korunovácia predstavuje zavŕšenie nástupu na trón. Korunovácia, aj jej význam, býva spojená s náboženskými rituálmi a svätením panovníka. Korunovácia je teda nielen právny, ale i symbolický a náboženský akt.

Gramatika

Slovo korunovácia je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru ulica.

Skloňovanie slova Korunovácia

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	korunovácia	korunovácie
Genitív	korunovácie	korunovácí / korunovácií
Datív	korunovácí / korunovácii	korunovácíám
Akuzatív	korunovácíú	korunovácie
Lokál	korunovácí / korunovácii	korunovácíách
Inštrumentál	korunovácíou	korunovácíami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• osadenie na trón
• uvedenie do úradu
• inaugurácia (v prenesenom význame)

Antonymá

• abdikácia
• detronizácia

Frazeológia a Kolokácie

• slávnostná korunovácia
• pripraviť korunovácíu
• byť svedkom korunovácie
• miesto korunovácie

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo korunovácia pochádza z latinského slova „coronatio“, odvodeného od slova „corona“ (koruna). V stredovekej latinčine „coronatio“ označovalo akt korunovania panovníka.

Príklady použitia vo vetách

• Korunovácia Karola III. bola veľkolepá udalosť.
• Prípravy na korunovácíu trvali niekoľko mesiacov.
• Svedkovia korunovácie opísali obrad ako veľmi dojímavý.
• Klenoty používané pri korunovácíi sú neoceniteľné.
• Korunovácia nového panovníka znamenala začiatok novej éry.

Preklady

• Angličtina: coronation
• Nemčina: Krönung
• Francúzština: couronnement
• Španielčina: coronación
• Taliančina: incoronazione
• Ruština: коронация (koronatsiya)
• Čínština: 加冕 (jiā miǎn)