meno
Meno
Význam a Kontext
Slovo meno je podstatné meno, ktoré označuje slovné pomenovanie, ktorým sa odlišuje jedna osoba, zviera, vec alebo miesto od iných. Je to identifikačný znak, ktorý slúži na oslovovanie a rozlišovanie. Môže sa skladať z krstného mena (osobné meno) a priezviska (rodinné meno).
Gramatika
Slovo meno je podstatné meno stredného rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru mesto.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | meno | mená |
| Genitív | mena | mien |
| Datív | menu | menám |
| Akuzatív | meno | mená |
| Lokál | mene | menách |
| Inštrumentál | menom | menami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- mať dobré meno – byť vážený a uznávaný
- urobiť si meno – stať sa známym a rešpektovaným
- na meno – formálne, deklaratívne
- v dobrom mene – s dobrou reputáciou
- prepadnúť na mene – stratiť reputáciu
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo meno pochádza z praslovanského *jьmę, ktoré má indoeurópsky pôvod. Koreň slova je spojený s označením, pomenovaním, identitou.
Príklady použitia vo vetách
- Aké je tvoje obľúbené dievčenské meno?
- Zapamätal som si iba krstné meno, priezvisko mi uniklo.
- Spoločnosť si vybudovala dobré meno vďaka kvalitným produktom.
- Na tabuľke bolo uvedené jeho meno a funkcia.
- Používa pseudonym, pretože nechce vystupovať pod svojim skutočným menom.
Preklady
- Angličtina: name
- Nemčina: Name
- Francúzština: nom
- Španielčina: nombre
- Taliančina: nome
- Ruština: имя (imja)
- Čínština: 名字 (míngzi)