eufónia

Eufónia

Význam a Kontext

Eufónia (z gréckeho εὐφωνία – euphōnía, „ľubozvučnosť“) je pojem označujúci ľubozvučné znenie jazykového prejavu. Dosahuje sa vhodným usporiadaním a kombináciou hlások, slov a rytmických prvkov. Eufónia sa často využíva v poézii a próze na dosiahnutie estetického účinku. Je protikladom kakofónie, teda neľubozvučného znenia.

Gramatika

Eufónia je podstatné meno ženského rodu, skloňovací vzor ulica.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	eufónia	eufónie
Genitív	eufónie	eufónií
Datív	eufónii	eufóniám
Akuzatív	eufóniu	eufónie
Lokál	eufónii	eufóniách
Inštrumentál	eufóniou	eufóniami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• ľubozvučnosť
• zvučnosť
• melodickosť
• harmónia zvuku

Antonymá

• kakofónia
• neľubozvučnosť
• disharmónia

Frazeológia a Kolokácie

• dosiahnuť eufóniu v texte
• ušiam lahodiaca eufónia
• použiť eufóniu na zvýraznenie emócií
• zmysel pre eufóniu

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo eufónia pochádza z gréckeho slova εὐφωνία (euphōnía), ktoré je zložené zo slov εὖ (eu) – „dobre, ľahko“ a φωνή (phōnḗ) – „zvuk, hlas“. Pôvodne teda označovalo príjemný, ľúbezný zvuk.

Príklady použitia vo vetách

• Básnik sa snažil o dosiahnutie eufónie prostredníctvom aliterácie a rýmu.
• Hudobná skladba bola plná eufónie, ktorá poslucháčov upokojovala.
• Naša učiteľka nám vysvetľovala, ako dosiahnuť eufóniu v písaní prostredníctvom správneho usporiadania slov.
• V texte prevládala eufónia, čím sa dosiahol príjemný estetický dojem.
• Autor venoval veľkú pozornosť eufónii a rytmu svojho diela.

Preklady

• Angličtina: euphony
• Nemčina: Euphonie
• Francúzština: euphonie
• Španielčina: eufonía
• Taliančina: eufonia
• Ruština: эвфония
• Čínština: 悦耳 (yuè’ěr)