absolúcia

Absolúcia

Význam a Kontext

Absolúcia znamená zbavenie viny, oslobodenie, odpustenie. Používa sa najmä v právnom kontexte ako formálne ukončenie súdneho procesu bez odsúdenia, alebo v náboženskom kontexte ako odpustenie hriechov.

V právnom zmysle slova, absolúcia nastáva, keď súd rozhodne, že obvinený je nevinný alebo že neexistujú dostatočné dôkazy na jeho odsúdenie. V náboženskom kontexte, absolúcia je odpustenie hriechov kňazom alebo spovedníkom.

Gramatika

Slovo absolúcia je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru ulica.

Skloňovanie

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	absolúcia	absolúcie
Genitív	absolúcie	absolúcií
Datív	absolúcii	absolúciám
Akuzatív	absolúciu	absolúcie
Lokál	absolúcii	absolúciách
Inštrumentál	absolúciou	absolúciami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• oslobodenie
• zbavenie viny
• odpustenie
• exonerácia

Antonymá

• odsúdenie
• obvinenie
• potrestanie

Frazeológia a Kolokácie

• právna absolúcia – zbavenie viny súdom
• udeliť absolúciu – odpustiť hriechy (v náboženskom kontexte)
• získať absolúciu – byť oslobodený od viny

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo absolúcia pochádza z latinského slova „absolutio“, čo znamená „oslobodenie“, „ukončenie“, „zbavenie“. Slovo „absolvere“ znamená „uvoľniť“, „zbaviť“, „dokončiť“.

Príklady použitia vo vetách

• Sudca vyhlásil absolúciu obžalovaného z dôvodu nedostatku dôkazov.
• Veriaci získali absolúciu po spovedi.
• Jeho absolúcia bola prekvapením pre mnohých.
• Advokát sa snažil dosiahnuť absolúciu pre svojho klienta.
• Po dlhom procese konečne nastala absolúcia.

Preklady

• Angličtina: absolution, acquittal
• Nemčina: Absolution, Freispruch
• Francúzština: absolution, acquittement
• Španielčina: absolución
• Taliančina: assoluzione
• Ruština: отпущение грехов (otpushcheniye grekhov – odpustenie hriechov), оправдание (opravdaniye – ospravedlnenie)
• Čínština: 赦免 (shèmiǎn)