emanácia
Emanácia
Význam a Kontext
Emanácia (z lat. emanatio – vytekanie, vyžarovanie) je filozofický a teologický pojem označujúci proces, pri ktorom niečo vzniká alebo vyžaruje z inej, pôvodnejšej entity, pričom táto pôvodná entita sa týmto procesom nezmenšuje ani neoslabuje. Používa sa najmä v súvislosti s náboženskými alebo mystickými konceptmi, kde sa božstvo alebo absolútno prejavuje vo svete prostredníctvom postupných emanácií.
Gramatika
Slovo emanácia je podstatné meno ženského rodu, skloňovací vzor ulica.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | emanácia | emanácie |
| Genitív | emanácie | emanácií |
| Datív | emnácií | emanáciám |
| Akuzatív | emanáciu | emanácie |
| Lokál | emanácii | emanáciách |
| Inštrumentál | emanáciou | emanáciami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- vyžarovanie
- vytekanie
- prejav
- šírenie
- vyžarovanie
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- božská emanácia – vyžarovanie božskej podstaty.
- emanácia svetla – vyžarovanie svetla zo zdroja.
- filozofia emanácie – filozofický systém založený na koncepte emanácie.
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo emanácia pochádza z latinského slova emanatio, odvodeného od slovesa emanare (vytekať, vyžarovať), ktoré je zložené z predpony e- (von, z) a slovesa manare (tiecť, kvapkať).
Príklady použitia vo vetách
- Podľa novoplatonizmu je svet emanácia Jednoty.
- Jej charizma bola tak silná, že pôsobila ako emanácia pozitívnej energie.
- V umeleckej tvorbe vidíme emanáciu vnútorného sveta autora.
- Údajne ide o emanáciu negatívnej energie z tohto miesta.
- Skúmali sme emanácie rádioaktívneho materiálu.
Preklady
- Angličtina: emanation
- Nemčina: Emanation
- Francúzština: émanation
- Španielčina: emanación
- Taliančina: emanazione
- Ruština: эманация (emanacija)
- Čínština: 散发 (sànfā) – vyžarovanie, ale konceptuálne bližšie k „šíreniu“