édik

Édik

Význam a Kontext

Slovo édik má dva hlavné významy:

1. (hovorové, právnické) Verejná vyhláška, nariadenie alebo zákon vydaný panovníkom alebo inou autoritou. Slovo sa používa najmä v historickom kontexte.
2. (zriedkavé) Označenie pre výnos, dekrét.

V bežnej komunikácii sa s týmto slovom stretávame zriedka; prevažne v literatúre alebo pri štúdiu historických dokumentov. Pojem édik význam nesie dôležitý historický a právny kontext.

Gramatika

Slovo „édik“ je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	édik	édiky
Genitív	édika	édikov
Datív	édiku	édikom
Akuzatív	édik	édiky
Lokál	édiku	édikoch
Inštrumentál	édikom	édikmi

Édik skloňovanie sa riadi pravidlami pre neživotné podstatné mená mužského rodu.

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• výnos
• nariadenie
• zákon
• dekrét
• vyhláška

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

Pre toto slovo nie sú evidované žiadne ustálené frazeologické spojenia.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo édik pôvod slova má v latinskom slove „edictum“, čo znamená „verejné vyhlásenie“ alebo „nariadenie“, odvodené od slovesa „edicere“ (vyhlásiť, vydať).

Príklady použitia vo vetách

• Cisár vydal nový édik, ktorý sa týkal daní.
• Študenti skúmali historické édiky v archívoch.
• V stredoveku boli édiky dôležitým nástrojom panovníckej moci.
• Dôsledky tohto édiku boli rozsiahle.

Preklady

• Angličtina: edict
• Nemčina: Edikt
• Francúzština: édit
• Španielčina: edicto
• Taliančina: editto
• Ruština: эдикт (edikt)
• Čínština: (priamy preklad neexistuje, použiť opis) 法令 (fǎlìng – zákon, nariadenie)