flauta

Flauta

Význam a Kontext

Flauta je dychový hudobný nástroj, aerofón, ktorý vzniká rozochvievaním vzduchového prúdu o hranu. Hráč fúka vzduch cez otvor, čím vytvára zvuk. Flauta má rôzne typy a konštrukcie, od jednoduchých píšťaliek až po zložité priečne flaute používané v orchestroch. Rozlišujeme pozdĺžne a priečne flaute. Flauta sa často používa v ľudovej, klasickej aj populárnej hudbe.

Gramatika

Slovo flauta je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru žena.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	flauta	flauty
Genitív	flauty	fláut
Datív	flaute	flautám
Akuzatív	flautu	flauty
Lokál	flaute	flautách
Inštrumentál	flautou	flautami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• píšťala (všeobecnejší pojem)
• fujara (slovenský ľudový nástroj)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• hrať na flaute – produkovať hudbu na flaute
• flauta koncert – hudobné dielo pre flautu a orchester
• ladenie flauty – úprava výšky tónov flauty

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo flauta pochádza z talianskeho slova „flauto“, ktoré má pôvod v provensálskom „flaut“. Tieto slová sú pravdepodobne odvodené z latinského „flare“ (fúkať).

Príklady použitia vo vetách

• Počul som hrať krásnu melódiu na flaute.
• V orchestri hrala na flaute jedna talentovaná dievčina.
• Kúpil som si novú flautu na hodiny hudby.
• Znelka je hraná na flaute.
• Učí sa hrať na priečnej flaute.

Preklady

• Angličtina: flute
• Nemčina: Flöte
• Francúzština: flûte
• Španielčina: flauta
• Taliančina: flauto
• Ruština: флейта (flejta)
• Čínština: 长笛 (chángdí)