imperátor

Imperátor

Význam a Kontext

Imperátor (histor.) bol v starovekom Ríme titul pôvodne udeľovaný úspešným vojvodcom rímskej armády po významnom víťazstve. Označoval veliteľa s imperiom, teda najvyššou vojenskou a civilnou mocou. Neskôr sa stal súčasťou titulatúry rímskych cisárov, čím nadobudol význam vládcu, panovníka, cisára.

Imperátor sa používa aj pre označenie panovníka s rozsiahlymi právomocami, spravidla v historickom kontexte.

Gramatika

Slovo imperátor je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	imperátor	imperátori
Genitív	imperátora	imperátorov
Datív	imperátorovi	imperátorom
Akuzatív	imperátora	imperátorov
Lokál	imperátorovi	imperátoroch
Inštrumentál	imperátorom	imperátormi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• cisár
• panovník
• vládca
• kráľ (v prenesenom význame)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• rímsky imperátor (označenie panovníka Rímskej ríše)
• moc imperátora (rozsah právomocí panovníka)
• imperátor Octavianus Augustus (konkrétny rímsky panovník)

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo imperátor pochádza z latinčiny (imperator), čo pôvodne znamenalo „veliteľ“, „vodca“. Odvodzuje sa od slovesa imperare – „vládnuť“, „rozkazovať“.

Príklady použitia vo vetách

• Imperátor Nero bol známy svojou krutosťou.
• Moc imperátora bola v Rímskej ríši rozsiahla.
• História zaznamenala mnohých slávnych imperátorov.
• Senát udelil titul imperátor úspešnému vojvodcovi.
• Životopis imperátora Marca Aurelia je inšpiratívny.

Preklady

• Angličtina: Emperor
• Nemčina: Kaiser, Imperator
• Francúzština: Empereur
• Španielčina: Emperador
• Taliančina: Imperatore
• Ruština: Император
• Čínština: 皇帝 (Huángdì)