kráľ

Kráľ

Význam a Kontext

Slovo kráľ má niekoľko významov. V prvom rade označuje mužského panovníka, ktorý dedične alebo voľbou získal najvyššiu moc v kráľovstve. (knižné). Taktiež môže označovať osobu, ktorá vyniká v určitej oblasti alebo profesii (napr. kráľ strelcov). V prenesenom význame sa kráľ používa aj v rôznych hrách (napr. šachový kráľ, kartový kráľ).

Gramatika

Slovo kráľ je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	kráľ	králi
Genitív	kráľa	kráľov
Datív	kráľovi	kráľom
Akuzatív	kráľa	kráľov
Vokatív	kráľu	králi
Lokál	kráľovi	kráľoch
Inštrumentál	kráľom	kráľmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• panovník
• monarcha
• vládca
• imperátor (ak je kráľ aj cisár)

Antonymá

• poddaný
• sluha
• otro

Frazeológia a Kolokácie

• Kráľ zveriť sa do rúk: Byť závislý od rozhodnutia iného.
• Mať sa ako kráľ: Žiť v prepychu a hojnosti.
• Hrať sa na kráľa: Predstierať moc a dôležitosť.
• Kráľovská modrá: Odtiene modrej farby, často spájané s kráľovským dvorom.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo kráľ pochádza zo staroslovanského slova „kraljь“, ktoré je odvodené od mena Karola Veľkého (lat. Carolus Magnus), franského panovníka. V stredoveku sa titul Karola stal synonymom pre panovníka, a preto slovo prešlo do viacerých slovanských jazykov, vrátane slovenčiny.

Príklady použitia vo vetách

• Nový kráľ bol korunovaný s veľkou slávou.
• Kráľ Artuš a rytieri okrúhleho stola sú známe postavy z legiend.
• Lev je považovaný za kráľa zvierat.
• V šachu je dôležité chrániť svojho kráľa.
• Stal sa nekorunovaným kráľom pop music.

Preklady

• Angličtina: King
• Nemčina: König
• Francúzština: Roi
• Španielčina: Rey
• Taliančina: Re
• Ruština: Король (Korol‘)
• Čínština: 国王 (guówáng)