amin

Amín

Význam a Kontext

Amín je organická zlúčenina odvodená od amoniaku (NH3), v ktorej je jeden alebo viac atómov vodíka nahradených alkylovou alebo arylovou skupinou. Amíny sú bežné v prírode a nachádzajú sa v aminokyselinách, vitamínoch a alkaloidoch. V organickej chémii sa používajú ako stavebné bloky pre syntézu rôznych zlúčenín.

Gramatika

Amín je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	amín	amíny
Genitív	amínu	amínov
Datív	amínu	amínom
Akuzatív	amín	amíny
Lokál	amíne	amínoch
Inštrumentál	amínom	amínmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• azaalkán (odborné)
• dusíkatá báza (vo význame zásaditej povahy)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• Primárny amín: amín, kde je dusík naviazaný na jeden uhlík.
• Sekundárny amín: amín, kde je dusík naviazaný na dva uhlíky.
• Terciárny amín: amín, kde je dusík naviazaný na tri uhlíky.
• Kvartérny amóniový katión: kladne nabitý ión odvodený od amínu.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo amín pochádza z nemeckého slova „Amin“, ktoré zaviedol nemecký chemik August Wilhelm von Hofmann v roku 1849. Samotné slovo „Amin“ je odvodené od slova „ammine“, čo je zlúčenina amoniaku s kovovou soľou. Prefix „amm-“ bol nakoniec skrátený na „am-„.

Príklady použitia vo vetách

• Laboranti skúmali vlastnosti rôznych typov amínov.
• Syntéza amínov je dôležitá pre výrobu liečiv.
• Reakcia amínu s karboxylovou kyselinou vedie k tvorbe amidu.
• Stanovenie koncentrácie amínov vo vzorke sa uskutočnilo titračnou metódou.
• Štruktúra amínu určuje jeho reaktivitu a vlastnosti.

Preklady

• Angličtina: amine
• Nemčina: Amin
• Francúzština: amine
• Španielčina: amina
• Taliančina: ammina
• Ruština: амин (amin)
• Čínština: 胺 (àn)