apelatívum

Apelatívum

Význam a Kontext

Apelatívum (z lat. appellativum – pomenúvacie) je všeobecné podstatné meno, ktoré označuje triedu vecí, javov, osôb alebo vlastností rovnakého druhu. Na rozdiel od proprií (vlastných mien), apelatíva pomenúvajú generické kategórie. Inými slovami, apelatívum je slovo, ktorým pomenúvame veci všeobecne, nie individuálne. Príkladom apelatíva je slovo „stôl“, „kniha“, „človek“ alebo „mesto“.

Gramatika

Slovo apelatívum je podstatné meno stredného rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru mesto.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	apelatívum	apelatíva
Genitív	apelatíva	apelatív
Datív	apelatívu	apelatívam
Akuzatív	apelatívum	apelatíva
Lokál	apelatíve	apelatívach
Inštrumentál	apelatívom	apelatívami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• všeobecné podstatné meno
• rodové meno

Antonymá

• proprium (vlastné meno)

Frazeológia a Kolokácie

• použiť apelatívum: použiť všeobecné podstatné meno v texte.
• rozlišovať medzi apelatívom a propriom: chápať rozdiel medzi všeobecným a vlastným menom.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo apelatívum pochádza z latinského slova appellativum, čo znamená „pomenúvacie“. Toto slovo je odvodené od slovesa appellare, čo znamená „pomenovať, nazývať“.

Príklady použitia vo vetách

• Slovo „pes“ je príkladom apelatíva.
• V jazykovede sa rozlišuje medzi apelatívami a vlastnými menami.
• Gramatická kategória zahŕňa aj apelatívum, ktoré sa skloňuje podľa príslušného vzoru.
• Použitie apelatíva je bežné v každodennom jazyku.
• Deti sa učia rozoznávať apelatíva už v ranom veku.

Preklady

• Angličtina: appellative, common noun
• Nemčina: Appellativum, Gattungsname
• Francúzština: appellatif, nom commun
• Španielčina: apelativo, nombre común
• Taliančina: appellativo, nome comune
• Ruština: апеллятив, нарицательное имя
• Čínština: 普通名词 (pǔtōng míngcí)