asonancia

Asonancia

Význam a Kontext

Asonancia je zvuková figúra, ktorá spočíva v opakovaní rovnakých alebo podobných samohlások v susedných slovách alebo slabikách, najmä na konci veršov. Používa sa v poézii a próze na dosiahnutie eufonického efektu alebo na zdôraznenie určitého významu (poet.). Asonancia sa často využíva v ľudovej slovesnosti, ale aj v modernej poézii a piesňach.

Gramatika

Slovo asonancia je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru ulica.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	asonancia	asonancie
Genitív	asonancie	asonancií
Datív	asonancii	asonanciám
Akuzatív	asonanciu	asonancie
Lokál	asonancii	asonanciách
Inštrumentál	asonanciou	asonanciami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• zvukosled (v širšom zmysle)
• eufónia (čiastočne, zamerané na ľubozvučnosť)
• rým (čiastočne, ak sa jedná o asonanciu na konci veršov)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• použiť asonanciu (aplikovať zvukovú figúru v texte)
• výrazná asonancia (silný, zreteľný zvukový efekt)
• vytvoriť asonanciu (dosiahnuť zvukový efekt pomocou opakovania samohlások)

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo asonancia pochádza zo španielskeho „asonancia“, čo znamená „súzvuk“. Španielske slovo je odvodené z latinského „assonare“ – „znieť podobne“, ktoré vzniklo spojením „ad-“ (k, pri) a „sonare“ (znieť).

Príklady použitia vo vetách

• Básnik využil asonanciu, aby vytvoril melancholickú atmosféru.
• V tejto piesni je často počuť asonanciu hlásky „a“.
• Učiteľka vysvetľovala žiakom, čo je to asonancia a ako sa používa v poézii.
• Príkladom asonancie je opakovanie samohlásky „e“ v slove „veselé“.
• Analýza básne odhalila rozsiahle použitie asonancie na posilnenie jej rytmu.

Preklady

• Angličtina: assonance
• Nemčina: Assonanz
• Francúzština: assonance
• Španielčina: asonancia
• Taliančina: assonanza
• Ruština: ассонанс
• Čínština: 半谐音 (bàn xiéyīn)