exkrement
Exkrement
Význam a Kontext
Slovo exkrement označuje výlučok, odpadový produkt látkovej premeny (metabolizmu) živých organizmov, vylučovaný z tela. Ide o odborný, často eufemistický výraz pre výkal, trus alebo stolicu. Používa sa najmä v medicínskom, biologickom a veterinárnom kontexte. Termín exkrement má teda širší význam, než bežné hovorové pomenovania.
Gramatika
Slovo exkrement je podstatné meno stredného rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru mesto.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | exkrement | exkrementy |
| Genitív | exkrementu | exkrementov |
| Datív | exkrementu | exkrementom |
| Akuzatív | exkrement | exkrementy |
| Lokál | exkremente | exkrementoch |
| Inštrumentál | exkrementom | exkrementmi |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- výkal
- fekália (odborné)
- trus
- stolice (lekárske)
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- analýza exkrementov: laboratórne vyšetrenie výkalov na zistenie prítomnosti patogénov, parazitov alebo iných abnormalít.
- odber vzorky exkrementu: získanie vzorky výkalov na účely diagnostiky.
- znečistenie exkrementmi: kontaminácia prostredia výkalmi.
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo exkrement pochádza z latinského slova „excrementum“, ktoré je odvodené od slovesa „excernere“ (vylučovať, preosievať). Základ slova teda súvisí s procesom vylučovania nepotrebných látok z tela.
Príklady použitia vo vetách
- Lekár nariadil pacientovi odber vzorky exkrementu na laboratórne vyšetrenie.
- Analýza exkrementov potvrdila prítomnosť parazitov v tráviacom trakte zvieraťa.
- Hygienické normy upravujú spôsob likvidácie živočíšnych exkrementov.
- Znečistenie vodných zdrojov exkrementmi predstavuje vážny environmentálny problém.
- Vedci skúmali chemické zloženie exkrementov pre historické účely.
Preklady
- Angličtina: excrement, feces
- Nemčina: Exkrement, Ausscheidung, Fäkalien
- Francúzština: excrément
- Španielčina: excremento
- Taliančina: escremento
- Ruština: экскремент (ekskrement)
- Čínština: 排泄物 (páixièwù) – doslova „vylúčené/vypudené veci“