samohláska
Samohláska
Význam a Kontext
Samohláska je hláska, pri ktorej tvorení vzduch voľne prechádza hlasivkami a ústnou dutinou bez prekážky. Je základom slabiky. V slovenskom jazyku rozlišujeme krátke samohlásky (a, e, i, o, u) a dlhé samohlásky (á, é, í, ó, ú) a dvojhlásky (ia, ie, iu, ô). Samohláska tvorí jadro každej slabiky.
Gramatika
Slovo samohláska je podstatné meno ženského rodu, skloňovací vzor žena.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | samohláska | samohlásky |
| Genitív | samohlásky | samohlások |
| Datív | samohláske | samohláskam |
| Akuzatív | samohlásku | samohlásky |
| Lokál | samohláske | samohláskach |
| Inštrumentál | samohláskou | samohláskami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
- spoluhláska
Frazeológia a Kolokácie
- tvrdá samohláska (a, ä, o u)
- mäkká samohláska (e, i, y)
- krátka/dlhá samohláska
- dvojhláska (spojenie dvoch samohlások)
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo samohláska je odvodené od slovesa „hlásiť sa“ a prídavného mena „samý“. Pôvodne označovalo hlásku, ktorá sa „sama hlási“, teda pri ktorej tvorení nevznikajú prekážky a môže byť vyslovená samostatne.
Príklady použitia vo vetách
- V slove „auto“ sú dve samohlásky.
- Slovenčina má dlhé a krátke samohlásky.
- Učiteľka vysvetľovala rozdiel medzi samohláskou a spoluhláskou.
- Dvojhláska je spojenie dvoch samohlások v jednej slabike.
- Pri výslovnosti samohlások vzduch voľne prúdi cez ústnu dutinu.
Preklady
- Angličtina: vowel
- Nemčina: Vokal, Selbstlaut
- Francúzština: voyelle
- Španielčina: vocal
- Taliančina: vocale
- Ruština: гласная
- Čínština: 元音 (yuányīn)
Synonymický slovník
Slová na A – ÁSlová na BSlová na C – ČSlová na CHSlová na D – ĎSlová na Dz – DžSlová na E – ÉSlová na FSlová na GSlová na HSlová na I – ÍSlová na JSlová na KSlová na L – ĽSlová na MSlová na N – ŇSlová na O – Ó – ÔSlová na PSlová na QSlová na RSlová na S – ŠSlová na T – ŤSlová na U – ÚSlová na VSlová na WSlová na XSlová na YSlová na Z – Ž