Skip to main content

vokál

Vokál

Význam a Kontext

Vokál, alebo samohláska, je zvuk reči tvorený otvoreným priechodom vzduchu hrtanom a ústnou dutinou, počas ktorého nedochádza k artikulačnej prekážke. Z lingvistického hľadiska je vokál význam určený polohou jazyka a tvarom pier. V slovenskom jazyku rozoznávame krátke vokály (a, e, i, o, u) a dlhé vokály (á, é, í, ó, ú).

Gramatika

Slovo vokál je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád Jednotné číslo Množné číslo
Nominatív vokál vokály
Genitív vokálu vokálov
Datív vokálu vokálom
Akuzatív vokál vokály
Lokál vokáli vokáloch
Inštrumentál vokálom vokálmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

  • samohláska

Antonymá

  • konsonant (spoluhláska)

Frazeológia a Kolokácie

  • dlhý vokál (samohláska s dlhou výslovnosťou)
  • krátky vokál (samohláska s krátkou výslovnosťou)
  • výslovnosť vokálov (spôsob, akým sa vyslovujú samohlásky)
  • redukcia vokálov (oslabenie alebo zánik vokálov v niektorých pozíciách)

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo vokál pôvod slova má v latinskom jazyku. Pochádza z latinského slova „vocalis“, čo znamená „znejúci“, odvodeného od slova „vox“ (hlas).

Príklady použitia vo vetách

  • Slovenský jazyk má 5 základných krátkych vokálov.
  • Dĺžka vokálu môže ovplyvniť význam slova.
  • Pri výučbe slovenčiny sa zameriavame aj na správnu výslovnosť vokálov.
  • Rozlišovanie krátkych a dlhých vokálov je dôležité pre spisovnú slovenčinu.
  • Analýza vokálov v reči pomáha identifikovať dialekty.

Preklady

  • Angličtina: vowel
  • Nemčina: Vokal, Selbstlaut
  • Francúzština: voyelle
  • Španielčina: vocal
  • Taliančina: vocale
  • Ruština: гласный звук (glasnyj zvuk)
  • Čínština: 元音 (yuán yīn)