Ručenie

Ručenie

Význam a Kontext

Ručenie predstavuje právny záväzok, ktorým sa ručiteľ zaväzuje voči veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku, ak ju dlžník nesplní. Ručenie význam je teda zabezpečovací inštitút, ktorý má posilniť pozíciu veriteľa v prípade platobnej neschopnosti dlžníka. V právnom kontexte, ručenie je dôležitým nástrojom pre zabezpečenie plnenia zmluvných povinností.

Gramatika

Slovo ručenie je podstatné meno stredného rodu, neživotné. Jeho skloňovací vzor je vysvedčenie.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	ručenie	ručenia
Genitív	ručenia	ručení
Datív	ručeniu	ručeniam
Akuzatív	ručenie	ručenia
Lokál	ručení	ručeníach
Inštrumentál	ručením	ručeniami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• zaručenie
• garancia
• záruka

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• prevziať ručenie – zaviazať sa ručením
• bankové ručenie – ručenie poskytnuté bankou
• osobné ručenie – ručenie fyzickou osobou
• solidárne ručenie – ručenie, kde ručiteľ zodpovedá spoločne a nerozdielne s dlžníkom

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo ručenie je odvodené od slovesa ručiť, ktoré má pôvod v staroslovanskom slove rǫčiti (hovoriť, zaručovať). Táto etymológia naznačuje, že pôvodne išlo o ústne zaručenie.

Príklady použitia vo vetách

• Spoločnosť ponúkla bankové ručenie pre získané úvery.
• V prípade nesplatenia dlhu, prechádza ručenie na ručiteľa.
• Zmluva o ručení musí byť písomná.
• Jeho ručenie bolo kľúčové pre získanie pôžičky.
• Banka vyžadovala ručenie majetkom.

Preklady

• Angličtina: guarantee
• Nemčina: Bürgschaft
• Francúzština: cautionnement
• Španielčina: fianza
• Taliančina: fideiussione
• Ruština: поручительство
• Čínština: 担保 (dānbǎo)