Skip to main content

sláva

Sláva

Význam a Kontext

Sláva má niekoľko významov. V prvom rade označuje verejné uznanie, obdiv a dobrú povesť, ktoré človek alebo vec získala vďaka svojim výnimočným vlastnostiam, činom alebo kvalitám. (abstraktné podstatné meno). V druhom význame môže označovať okázalosť, nádheru a pompéznosť pri slávnostných príležitostiach. (hovorové). Konkrétny kontext použitia slova sláva určuje jeho presný význam.

Gramatika

Slovo sláva je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru žena.

Pád Jednotné číslo Množné číslo
Nominatív sláva slávy
Genitív slávy sláv
Datív sláve slávam
Akuzatív slávu slávy
Lokál sláve slávach
Inštrumentál slávou slávami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

Antonymá

  • hanba
  • pohana
  • odsúdenie
  • zneuctenie

Frazeológia a Kolokácie

  • žiť na výslní slávy: byť verejne známy a obdivovaný
  • získať slávu: dosiahnuť verejné uznanie
  • tešiť sa sláve: byť oslavovaný a obdivovaný
  • koruna slávy: symbol úspechu a uznania
  • sláva mu/jej stúpla do hlavy: stal/a sa pyšným/pyšnou a arogantným/arogantnou po dosiahnutí úspechu

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo sláva pochádza z praslovanského slova *slava, ktoré je odvodené od slovesa *slyti (počuť, byť známy). Súvisí s pojmami ako slovo a sluch. Pôvodný význam bol teda niečo ako „počuteľnosť, známosť“.

Príklady použitia vo vetách

  • Jeho vedecké objavy mu priniesli svetovú slávu.
  • Médiá priniesli správy o triumfálnom návrate hokejistov, ktorí priniesli krajine slávu.
  • Filmový festival sa konal v plnej sláve, s účasťou mnohých hviezd.
  • Po víťazstve v súťaži mu sláva stúpla do hlavy a začal sa správať povýšenecky.
  • Počas osláv štátneho sviatku sa konal vojenský pochod v plnej sláve.

Preklady

  • Angličtina: glory, fame, renown
  • Nemčina: Ruhm, Herrlichkeit
  • Francúzština: gloire, renommée
  • Španielčina: gloria, fama
  • Taliančina: gloria, fama
  • Ruština: слава
  • Čínština: 荣耀 (róngyào)