sláva
Sláva
Význam a Kontext
Sláva má niekoľko významov. V prvom rade označuje verejné uznanie, obdiv a dobrú povesť, ktoré človek alebo vec získala vďaka svojim výnimočným vlastnostiam, činom alebo kvalitám. (abstraktné podstatné meno). V druhom význame môže označovať okázalosť, nádheru a pompéznosť pri slávnostných príležitostiach. (hovorové). Konkrétny kontext použitia slova sláva určuje jeho presný význam.
Gramatika
Slovo sláva je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru žena.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | sláva | slávy |
| Genitív | slávy | sláv |
| Datív | sláve | slávam |
| Akuzatív | slávu | slávy |
| Lokál | sláve | slávach |
| Inštrumentál | slávou | slávami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
- hanba
- pohana
- odsúdenie
- zneuctenie
Frazeológia a Kolokácie
- žiť na výslní slávy: byť verejne známy a obdivovaný
- získať slávu: dosiahnuť verejné uznanie
- tešiť sa sláve: byť oslavovaný a obdivovaný
- koruna slávy: symbol úspechu a uznania
- sláva mu/jej stúpla do hlavy: stal/a sa pyšným/pyšnou a arogantným/arogantnou po dosiahnutí úspechu
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo sláva pochádza z praslovanského slova *slava, ktoré je odvodené od slovesa *slyti (počuť, byť známy). Súvisí s pojmami ako slovo a sluch. Pôvodný význam bol teda niečo ako „počuteľnosť, známosť“.
Príklady použitia vo vetách
- Jeho vedecké objavy mu priniesli svetovú slávu.
- Médiá priniesli správy o triumfálnom návrate hokejistov, ktorí priniesli krajine slávu.
- Filmový festival sa konal v plnej sláve, s účasťou mnohých hviezd.
- Po víťazstve v súťaži mu sláva stúpla do hlavy a začal sa správať povýšenecky.
- Počas osláv štátneho sviatku sa konal vojenský pochod v plnej sláve.
Preklady
- Angličtina: glory, fame, renown
- Nemčina: Ruhm, Herrlichkeit
- Francúzština: gloire, renommée
- Španielčina: gloria, fama
- Taliančina: gloria, fama
- Ruština: слава
- Čínština: 荣耀 (róngyào)