žváč
Žváč
Význam a Kontext
Žváč (hovorové, expresívne) je osoba, ktorá veľa a nezrozumiteľne rozpráva, tára alebo klebetí. Označuje niekoho, kto vedie nezmyselné alebo povrchné reči, často s cieľom ohovárať alebo rozširovať nepravdivé informácie. Slovo má silne negatívny nádych.
Gramatika
Slovo žváč je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.
Skloňovanie podstatného mena žváč (vzor chlap)
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | žváč | žváči |
| Genitív | žváča | žváčov |
| Datív | žváčovi | žváčom |
| Akuzatív | žváča | žváčov |
| Lokál | žváčovi | žváčoch |
| Inštrumentál | žváčom | žváčmi |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- táraj
- klebetník
- ohovárač
- vypravávač
- rozprávač (s negatívnym podtónom)
- drístal (expresívne)
- kecal (hovorové)
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- Drístať ako žváč. (rozprávať nezmysly)
- Starý žváč. (označenie pre niekoho, kto často klebetí)
- Je to len žváč. (nie je mu možné veriť)
Pôvod slova (Etymológia)
Pôvod slova žváč nie je úplne jednoznačný. Pravdepodobne vzniklo expresívnym odvodením od slovesa „žvaťkať“ (rozprávať nezrozumiteľne, žbrblať), ktoré má pôvod v praslovanskom *žьvъkati. Slovo teda evokuje nezrozumiteľnú, prázdnu reč.
Príklady použitia vo vetách
- Ten žváč zase rozširuje klamstvá o mne.
- Never mu, je to len obyčajný žváč.
- Celá dedina sa na ňom smeje, lebo je známy žváč.
- Nepočúvaj ho, iba žváča hlúposti.
Preklady
- Angličtina: gossip, chatterbox, windbag
- Nemčina: Schwätzer, Klatschmaul
- Francúzština: bavard, commère
- Španielčina: charlatán, chismoso
- Taliančina: chiacchierone, pettegolo
- Ruština: пустослов, болтун
- Čínština: (priamy preklad neexistuje, možno použiť opisný výraz pre klebetníka)