hajať
Hajať
Význam a Kontext
Slovo hajať je nedokonavé sloveso s významom spať, obyčajne o deťoch alebo v hovorovom jazyku. Používa sa na vyjadrenie ľahkého spánku alebo zdriemnutia. (hovorové, detské)
Kontext použitia slova hajať je najčastejšie v rodinnom prostredí, pri uspávaní detí, alebo v neformálnej komunikácii.
Gramatika
Slovo hajať je sloveso, nedokonavého vidu. Vidová dvojica neexistuje.
Časovanie
| Osoba | Prítomný čas | Minulý čas | Budúci čas |
|---|---|---|---|
| 1. osoba j. | hajám | hajal som | budem hajať |
| 2. osoba j. | hajáš | hajal si | budeš hajať |
| 3. osoba j. | hajá | hajal | bude hajať |
| 1. osoba mn. | hajáme | hajali sme | budeme hajať |
| 2. osoba mn. | hajáte | hajali ste | budete hajať |
| 3. osoba mn. | hajajú | hajali | budú hajať |
Rozkazovací spôsob
- 2. osoba j.: hahaj!
- 1. osoba mn.: hahajme!
- 2. osoba mn.: hahajte!
Podmieňovací spôsob
Prítomný čas
- 1. osoba j.: hajal by som
- 2. osoba j.: hajal by si
- 3. osoba j.: hajal by
- 1. osoba mn.: hajali by sme
- 2. osoba mn.: hajali by ste
- 3. osoba mn.: hajali by
Minulý čas
- 1. osoba j.: bol by som hajal
- 2. osoba j.: bol by si hajal
- 3. osoba j.: bol by hajal
- 1. osoba mn.: boli by sme hajali
- 2. osoba mn.: boli by ste hajali
- 3. osoba mn.: boli by hajali
Činné príčastie prítomné
hajajúci
Trpné príčastie
Sloveso hajať nemá trpné príčastie.
Slovesné podstatné meno
hajanie
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
Frazeológia a Kolokácie
- Sladko hajať – pokojne spať.
- Už hajá – už spí.
- Nechaj ho/ju hajať – neruš ho/ju pri spánku.
Pôvod slova (Etymológia)
Pôvod slova hajať nie je úplne jednoznačný, pravdepodobne má zvukomalebný pôvod, napodobňujúci zvuky spánku alebo uspávania detí. Möže súvisieť so staršími slovanskými koreňmi spojenými so spánkom a odpočinkom.
Príklady použitia vo vetách
- Dieťa už sladko hajá v postieľke.
- Po obede si rád na chvíľu hajkám.
- Nechaj ho hajať, je unavený po celom dni.
- Mačka spokojne hajala na slnku.
- Babička zvykla hovoriť, že po dobrom obede sa má dobre hajať.
Preklady
- Angličtina: to sleep (informal), to snooze
- Nemčina: schlummern, dösen
- Francúzština: sommeiller, faire la sieste
- Španielčina: dormitar, echar una siesta
- Taliančina: sonnecchiare, fare un pisolino
- Ruština: дремать, спать (недолго)
- Čínština: 打盹 (dǎ dǔn)