Slovesá
Slovesá (verbá)
Slovesá (lat. verbá) sú základným a jedným z najdôležitejších slovných druhov v slovenskom jazyku. Ako plnovýznamový a ohybný slovný druh pomenúvajú dej, činnosť, stav alebo zmenu stavu. V systéme slovných druhov sa označujú číslom 5. Základná otázka, ktorou sa na ne pýtame, znie: Čo robí? (pre 3. osobu jednotného čísla) alebo Čo robia? (pre 3. osobu množného čísla).
Slovesá sú nositeľmi gramatických kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, spôsob, slovesný rod a vid, ktoré umožňujú presne vyjadriť okolnosti deja. Vďaka svojej ohybnosti sa časujú, čím menia svoj tvar podľa konkrétnej osoby a čísla.
Klasifikácia slovies
Slovesá sa delia podľa viacerých kritérií, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť ich funkciu vo vete a významové odtiene.
1. Delenie podľa významu a vetnej funkcie
Na základe významovej úplnosti a schopnosti tvoriť vetný základ rozlišujeme dve hlavné skupiny slovies.
- Plnovýznamové slovesá: Majú samostatný, plný vecný význam a môžu samy osebe tvoriť prísudok vo vete. Pomenúvajú konkrétnu činnosť alebo stav. Príklady: čítať, spať, postaviť, kvitnúť, pršať.
- Neplnovýznamové (pomocné) slovesá: Nemajú úplný vecný význam a samy netvoria prísudok. Ich funkciou je spresňovať význam plnovýznamového slovesa, s ktorým sa spájajú. Delia sa na ďalšie podskupiny:
- Sponové slovesá (byť, stať sa): Spájajú mennú časť prísudku (podstatné meno, prídavné meno) s podmetom. Príklady: Otec je učiteľ. Brat sa stal lekárom.
- Modálne (spôsobové) slovesá: Vyjadrujú postoj hovoriaceho k deju – vôľu, možnosť, nutnosť, schopnosť. Príklady: chcieť písať, môcť prísť, musieť odísť.
- Fázové slovesá: Vystihujú fázu deja (začiatok, trvanie, koniec). Príklady: začať pracovať, zostať stáť, prestať hovoriť.
- Limitné slovesá (ísť, mať): Naznačujú, že dej takmer nastal. Príklady: Išlo ma poraziť. Malo ho roztrhnúť od hnevu.
Pozor: Sloveso byť môže vystupovať ako plnovýznamové vo význame „existovať“ (Boh je.) a ako sponové (Je chorý.). Podobne sloveso mať je plnovýznamové vo význame „vlastniť“ (Mám auto.) a modálne vo význame „povinnosť“ (Máš prísť načas.).
2. Delenie podľa zvratnosti
Toto delenie sa odvíja od prítomnosti zvratného zámena sa/si.
- Zvratné slovesá: Spájajú sa so zvratným zámenom sa alebo si.
- Vždy zvratné (výlučne zvratné): Existujú iba v podobe so zámenom sa/si. Príklady: smiať sa, čudovať sa, všímať si, uvedomiť si.
- Príležitostne zvratné: Existujú aj v nezvratnej podobe, pričom zámeno sa/si mení alebo spresňuje ich význam. Príklady: učiť (niekoho) vs. učiť sa (seba), čítať vs. čítať si (pre seba).
- Nezvratné slovesá: Vyskytujú sa bez zvratného zámena. Príklady: kráčať, písať, sedieť, myslieť.
3. Delenie podľa predmetu (valencie)
Niektoré slovesá si na doplnenie svojho významu vyžadujú prítomnosť predmetu.
- Predmetové (prechodné) slovesá: Ich dej prechádza priamo na objekt. Viazané sú najčastejšie s predmetom v bezpredložkovom akuzatíve. Príklady: stavať (dom), čítať (knihu), písať (list).
- Bezpredmetové (neprechodné) slovesá: Nevyžadujú si prítomnosť predmetu, ich význam je úplný aj bez neho. Príklady: spať, kráčať, existovať, sedieť.
Slovesné tvary
Slovesá môžu nadobúdať rôzne tvary, ktoré sa delia podľa schopnosti vyjadriť gramatické kategórie a podľa zložitosti.
1. Určité a neurčité slovesné tvary
- Určité slovesné tvary: Sú to tvary, pri ktorých môžeme určiť všetky slovesné kategórie (osobu, číslo, čas, spôsob, rod, vid). Ide o vyčasované tvary slovesa. Príklady: píšem, zavolal, prečítali by sme, počkaj!
- Neurčité slovesné tvary: Nevyjadrujú gramatickú kategóriu osoby, čísla a často ani času či spôsobu. Majú charakter prechodu medzi slovesom a iným slovným druhom. Patria sem:
- Neurčitok: Základný, nečasovaný tvar slovesa zakončený na -ť. Príklady: robiť, vidieť, piecť.
- Prechodník: Vyjadruje súbežný alebo predčasný dej; dnes sa v bežnej reči používa zriedkavo. Tvorí sa príponou -úc/-uc alebo -iac. Príklady: sediac, píšuc, volajúc.
- Činné príčastie: Vyjadruje vlastnosť deja vykonávaného podmetom.
- Prítomné: Tvorí sa príponou -úci/-iaci (píšúci, volajúci).
- Minulé: Zastaranejší tvar s príponou -vší (písavší, zavolavší).
- Trpné príčastie: Vyjadruje vlastnosť, ktorá je výsledkom deja, ktorým bol podmet zasiahnutý. Tvorí sa príponami -ný, -ený, -tý. Príklady: napísaný, zvolený, umytý.
- Slovesné podstatné meno: Pomenúva dej ako substanciu. Tvorí sa z neurčitku príponou -ie. Príklady: písanie, volanie, sedenie.
Pomôcka: Neurčité tvary (okrem prechodníka) majú vlastnosti iných slovných druhov. Príčastia sa skloňujú ako prídavné mená (vzor pekný/cudzí) a slovesné podstatné mená ako podstatné mená (vzor vysvedčenie).
2. Jednoduché a zložené slovesné tvary
- Jednoduché slovesné tvary: Sú vyjadrené jedným slovom. Patria sem tvary prítomného času (kreslím), niektoré tvary budúceho času dokonavých slovies (nakreslím) a rozkazovací spôsob (kresli!).
- Zložené slovesné tvary: Skladajú sa z dvoch alebo viacerých slov. Typicky ide o minulý čas (kreslil som), budúci čas nedokonavých slovies (budem kresliť) a podmieňovací spôsob (bol by som kreslil).
Gramatické kategórie slovies
Gramatické kategórie umožňujú slovesu presne opísať dej a zasadiť ho do kontextu.
| Kategória | Vysvetlenie a príklady |
|---|---|
| Osoba a číslo | Vyjadrujú, kto dej vykonáva. Rozlišujeme tri osoby v jednotnom (singulár) a množnom čísle (plurál).
|
| Čas | Určuje, kedy sa dej odohráva.
|
| Spôsob | Vyjadruje postoj hovoriaceho k deju.
|
| Slovesný rod | Určuje vzťah medzi vykonávateľom deja (podmetom) a dejom.
|
| Slovesný vid | Vyjadruje, či je dej ukončený alebo prebiehajúci.
|
Príklad komplexného rozboru slovesa
Analyzujme slovesný tvar vo vete: Keby si mi bol zavolal, boli by sme to vyriešili.
- zavolal (súčasť tvaru bol by si zavolal):
- Osoba: 2. osoba
- Číslo: jednotné
- Čas: minulý (vyjadrený podmieňovacím spôsobom minulého času)
- Spôsob: podmieňovací
- Rod: činný
- Vid: dokonavý
- boli by sme vyriešili:
- Osoba: 1. osoba
- Číslo: množné
- Čas: minulý (vyjadrený podmieňovacím spôsobom minulého času)
- Spôsob: podmieňovací
- Rod: činný
- Vid: dokonavý