halapartník

Halapartník

Význam a Kontext

Halapartník je stará bodná a sečná zbraň, ktorá vznikla v 14. storočí. Skladá sa z dlhej tyče (násady) a kovovej hlavice, kombinujúcej hrot kopije, sekeru a hák alebo zobák. Používal sa pechotou aj jazdou, najmä v stredoveku a renesancii. (historické)

Halapartník sa používal nielen ako zbraň, ale aj ako znak hodnosti alebo ozdobný predmet, napríklad pri slávnostných príležitostiach alebo ako súčasť výzbroje palácovej stráže.

Gramatika

Slovo halapartník je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	halapartník	halapartníky
Genitív	halapartníka	halapartníkov
Datív	halapartníku	halapartníkom
Akuzatív	halapartník	halapartníky
Vokatív	halapartník	halapartníky
Lokál	halapartníku	halapartníkoch
Inštrumentál	halapartníkom	halapartníkmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• zbraň (všeobecný pojem)
• bodná zbraň
• sečná zbraň

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• strážiť s halapartňou (byť strážcom niekde)
• opierať sa o halapartňu (byť v službe, v pohotovosti)

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo halapartník pochádza z nemeckého slova „Hellebarde“, čo vzniklo spojením slov „Helm“ (rukoväť, tyč) a „Barte“ (sekera). Do slovenčiny sa dostalo cez poľštinu alebo češtinu.

Príklady použitia vo vetách

• V stredoveku bol halapartník obávanou zbraňou pechoty.
• Palácovú stráž zdobili lesklé halapartníky.
• Na hrade bol vystavený starý halapartník.
• Vojak sa opieral o svoj halapartník a strážil vstup do pevnosti.
• Historické múzeum vystavuje vzácnu zbierku halapartníkov z rôznych období.

Preklady

• Angličtina: halberd
• Nemčina: Hellebarde
• Francúzština: hallebarde
• Španielčina: alabarda
• Taliančina: alabarda
• Ruština: алебарда
• Čínština: 戟 (jǐ)