hrot

Hrot

Význam a Kontext

Hrot je zaostrený koniec, špička niečoho. Najčastejšie sa používa na označenie špičky nástroja, zbrane alebo iného predmetu.

1. Špicatá časť, koniec (napr. šípu, ihly, kopije). (technické)
2. Prenesene: vrchol, najvyššia miera niečoho. (metaforické)

Slovo hrot sa často vyskytuje v kontexte športu (napr. hrot útoku), techniky (napr. hrot vŕtačky) alebo vojny (napr. hrot kopije).

Gramatika

Slovo hrot je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

hrot skloňovanie:

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	hrot	hroty
Genitív	hrotu	hrotov
Datív	hrotu	hrotom
Akuzatív	hrot	hroty
Lokál	hrote	hrotoch
Inštrumentál	hrotom	hrotmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• špička
• ostrie
• bod
• vrchol
• kraj

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• hrot šípu: špicatá časť šípu.
• hrot kopije: kovová špička kopije.
• hrot útoku: najvýznamnejší útočník v športe.
• byť na hrote niečoho: byť v popredí, v čele niečoho.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo hrot má slovanský pôvod. Predpokladá sa, že pochádza z praslovanského *gъrdъ, ktoré malo význam „ostrý, špicatý“. Súvisí so slovami ako „hrda“, „hrotit“ (ostriť) a podobne. Hrot pôvod slova je teda v slovanskej jazykovej rodine.

Príklady použitia vo vetách

• Šíp mal ostrý hrot.
• Hrot kopije bol vyrobený z bronzu.
• Útočník bol hrotom útoku svojho tímu.
• Vývojári sú na hrote technologického pokroku.
• Dotkol sa hrotu ihly a pichol sa.

Preklady

• Angličtina: tip, point, head
• Nemčina: Spitze, Spitze, Kopf
• Francúzština: pointe, tête
• Španielčina: punta, cabeza
• Taliančina: punta, testa
• Ruština: острие, наконечник
• Čínština: 尖端 (jiān duān)