elf

Elf

Význam a Kontext

Slovo elf označuje mytologickú bytosť humanoidného vzhľadu, typicky zobrazovanú ako krásnu a nadprirodzenú bytosť s magickými schopnosťami. V rôznych kultúrach a folklóroch sa elfovia vyskytujú s rôznymi atribútmi a charakteristikami. V modernom fantasy žánri sú elfovia často zobrazovaní ako múdre, dlhoveké a úzko spätí s prírodou.

Gramatika

Slovo elf je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	elf	elfovia
Genitív	elfa	elfov
Datív	elfovi	elfom
Akuzatív	elfa	elfov
Lokál	elfovi	elfoch
Inštrumentál	elfom	elfmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• škriatok
• víla (v niektorých kontextoch)
• čarodejník (v širšom zmysle, ak má elf magické schopnosti)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• elfské uši – špicaté uši charakteristické pre elfov.
• elfská mágia – označenie pre mágiu používanú elfmi, často spätú s prírodou.
• (pren.) Byť ako elf – byť obratný, nenápadný a tajomný.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo elf pochádza zo staroanglického slova „ælf“, ktoré má germánsky pôvod. Predpokladá sa, že pochádza z proto-germánskeho slova „*albiz“, ktoré označovalo nadprirodzenú bytosť. Podobné slová sa vyskytujú aj v iných germánskych jazykoch, napríklad v staronórštine „álfr“.

Príklady použitia vo vetách

• V lese sme stretli elfa s dlhými vlasmi a špicatými ušami.
• Kráľovná elfov vládla múdro a spravodlivo.
• Videli sme elfov tancovať v mesačnom svite.
• Luk bol vyrobený z elfského dreva.
• Jej správanie bolo také tajomné, že ju prirovnávali k elfovi.

Preklady

• Angličtina: Elf
• Nemčina: Elfe
• Francúzština: Elfe
• Španielčina: Elfo
• Taliančina: Elfo
• Ruština: Эльф
• Čínština: 精灵 (jīnglíng)