dedukcia

Dedukcia

Význam a Kontext

Dedukcia je myšlienkový postup, pri ktorom sa z všeobecných premís (predpokladov) vyvodzuje konkrétny záver. Je to základná metóda logického usudzovania. (odborné) Dedukcia má garantovať pravdivosť záveru, pokiaľ sú pravdivé premisy. V bežnom jazyku sa slovo dedukcia niekedy používa aj v širšom zmysle pre akékoľvek usudzovanie.

Gramatika

Slovo dedukcia je podstatné meno ženského rodu, singular tantum (používa sa len v jednotnom čísle). Skloňuje sa podľa vzoru ulica.

Pád	Jednotné číslo
Nominatív	dedukcia
Genitív	dedukcie
Datív	dedukcii
Akuzatív	dedukciu
Lokál	dedukcii
Inštrumentál	dedukciou

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• odvodzovanie (všeobecné synonymum)
• usudzovanie (všeobecné synonymum)
• vyvodzovanie (v kontexte vyvodenia záveru)

Antonymá

• indukcia (opačný myšlienkový postup)

Frazeológia a Kolokácie

• logická dedukcia (zdôrazňuje logickú správnosť)
• metóda dedukcie (použitie dedukcie ako metódy)
• záver odvodený dedukciou (záver dosiahnutý deduktívnym postupom)
• použiť dedukciu (aplikovať deduktívny postup)

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo dedukcia pochádza z latinského slova deductio, čo znamená „odvedenie, vyvodenie“. Slovo deductio je odvodené od slovesa deducere, ktoré znamená „odviesť, vyvodiť“, a to je zložené z de- (z, od) a ducere (viesť).

Príklady použitia vo vetách

• Jeho dedukcia bola založená na chybných predpokladoch, preto bol záver nesprávny.
• Pri riešení tohto problému sme museli použiť dedukciu a logické myslenie.
• Dedukcia je kľúčová metóda v matematike a logike.
• Na základe jeho dedukcie som usúdil, že klame.
• Sherlock Holmes bol majster dedukcie.

Preklady

• Angličtina: deduction
• Nemčina: Deduktion
• Francúzština: déduction
• Španielčina: deducción
• Taliančina: deduzione
• Ruština: дедукция
• Čínština: 推论 (tuīlùn)