emir
Emir
Význam a Kontext
Emir je titul používaný v niektorých islamských krajinách na označenie vládcu, princa, veliteľa alebo vysokopostaveného úradníka. Emir význam je často spojený s politickou alebo vojenskou autoritou. (historické) Termín sa môže vzťahovať na panovníka štátu (emiráty) alebo na osobu s významným postavením v spoločnosti.
Gramatika
Slovo „emir“ je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | emir | emiri |
| Genitív | emira | emirov |
| Datív | emirovi | emirom |
| Akuzatív | emira | emirov |
| Lokál | emirovi | emiroch |
| Inštrumentál | emirom | emirmi |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- panovník
- vládca
- princ
- knieža (historické, v kontexte európskych dejín)
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- emirát: územie spravované emirom
- jeho emirova excelencia: formálny titul pri oslovovaní emira
Pre slovo emir nie sú evidované žiadne ustálené frazeologické spojenia.
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo emir pôvod slova má v arabskom jazyku. Pochádza z arabského slova „أَمِير“ (ʾamīr), čo znamená „veliteľ“, „princ“, alebo „ten, kto rozkazuje“.
Príklady použitia vo vetách
- Emir slávnostne otvoril nový prístav.
- Palác emira bol postavený v tradičnom štýle.
- Delegácia sa stretla s emirom, aby prediskutovala obchodné príležitosti.
- Emirov syn študuje na prestížnej univerzite v zahraničí.
- Miestni obyvatelia oslavovali narodeniny svojho emira.
Preklady
- Angličtina: emir
- Nemčina: Emir
- Francúzština: émir
- Španielčina: emir
- Taliančina: emiro
- Ruština: эмир
- Čínština: 埃米尔 (Āi mǐ’ěr)