princ

Princ

Význam a Kontext

Slovo princ označuje mužského potomka panovníka (kráľa, cisára a pod.), spravidla jeho syna. Princ význam slova sa prejavuje aj v prenesenom význame, kedy sa ním označuje osoba vynikajúca ušľachtilosťou, eleganciou, alebo dôležitosťou. V tradičnom chápaní, princ je dedič trónu, alebo člen panovníckej rodiny s určitými právami a povinnosťami.

Gramatika

Slovo princ je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap. Nasledujúca tabuľka zobrazuje princ skloňovanie v jednotnom a množnom čísle.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	princ	princovia
Genitív	princa	princov
Datív	princovi	princom
Akuzatív	princa	princov
Lokál	princovi	princoch
Inštrumentál	princom	princami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• knieža (historický titul)
• korunný princ (ak je dedič trónu)
• šľachtic

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• Čaká na svojho princa na bielom koni (O osobe hľadajúcej ideálneho partnera/ku).
• Kráľovič princ (Syn kráľa).
• Princ Miroslav (Príklad mena princa z rozprávky).

Pôvod slova (Etymológia)

Princ pôvod slova je odvodený z latinského slova „princeps“, čo znamená „prvý“, „najdôležitejší“ alebo „vodca“. V starovekom Ríme sa tento titul používal pre popredných občanov a neskôr sa stal označením pre panovníkov alebo ich dedičov.

Príklady použitia vo vetách

• Princ sa odvážne postavil na čelo armády.
• V rozprávkach sa princ vždy zaľúbi do krásnej princeznej.
• Ľud bol nadšený, keď sa narodil nový princ.
• Princ William si vzal Kate Middleton.
• Žila si ako princ v prepychu a bohatstve.

Preklady

• Angličtina: Prince
• Nemčina: Prinz
• Francúzština: Prince
• Španielčina: Príncipe
• Taliančina: Principe
• Ruština: Принц (Prints)
• Čínština: 王子 (Wángzǐ)