Rozmar

Rozmar

Význam a Kontext

Slovo rozmar má niekoľko významov:

1. (knižné) Nenáležitá, nevysvetliteľná premena nálady, vrtoch, caprice. (napr. podľahnúť rozmaru).
2. Neopodstatnená, prehnaná požiadavka alebo želanie, často spojené s predošlým významom. (napr. plniť niečie rozmary).

Slovo rozmar sa často používa v kontexte ľudského správania a medziľudských vzťahov, kde označuje spontánne a premenlivé impulzy.

Gramatika

Slovo rozmar je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	rozmar	rozmary
Genitív	rozmaru	rozmarov
Datív	rozmaru	rozmarom
Akuzatív	rozmar	rozmary
Lokál	rozmare	rozmaroch
Inštrumentál	rozmarom	rozmarmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• vrtoch
• náladovosť
• caprice (cudzie slovo)
• mrzutosť
• nepredvídateľnosť

Antonymá

• stálosť
• vyrovnanosť
• predvídateľnosť

Frazeológia a Kolokácie

• plniť niečie rozmary – uspokojovať niekoho prehnané požiadavky.
• podľahnúť rozmaru – nechať sa ovládať premenlivou náladou.
• dopriať si rozmar – uspokojiť neopodstatnenú túžbu.

Pôvod slova (Etymológia)

Pôvod slova rozmar je nejasný. Predpokladá sa, že slovo vzniklo zo slovesa „rozmariť sa“, ktoré malo pôvodne význam „rozhnevať sa, rozmrzetiť sa“. Iné teórie hovoria o vplyve nemeckého „Rosemar“, čo je starý názov pre rozmarín, kvôli jeho údajným magickým vlastnostiam a vzťahu k meniacim sa náladám.

Príklady použitia vo vetách

• Jej rozmar ju prinútil zmeniť si šaty trikrát pred odchodom.
• Nenechaj sa ovládať každým rozmarom, konaj rozumne.
• Kúpil si drahé auto, bol to len rozmar.
• Splnil deťom všetky ich rozmary.
• Umenie často vzniká z rozmaru inšpirácie.

Preklady

• Angličtina: whim, caprice
• Nemčina: Laune, Marotte, Kaprice
• Francúzština: caprice, lubie
• Španielčina: capricho
• Taliančina: capriccio
• Ruština: каприз (kapriz)
• Čínština: 任性 (rènxìng) (svojhlavosť, svojvôľa)