celibatár

Celibatár

Význam a Kontext

Celibatár je stav osoby, ktorá sa dobrovoľne zriekla manželstva a sexuálnych aktivít, zvyčajne z náboženských dôvodov. (odborné). V širšom kontexte môže označovať aj zdržanlivosť od sexuálnych aktivít na určitý čas alebo z iných osobných dôvodov.

Typický kontext použitia slova celibatár je v náboženskom prostredí, najmä v katolicizme, kde je celibatár povinný pre kňazov. Používa sa aj v súvislosti s mníšskym životom a inými formami asketizmu.

Gramatika

Slovo celibatár je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	celibatár	celibatáre
Genitív	celibatára	celibatárov
Datív	celibatáru	celibatárom
Akuzatív	celibatár	celibatáre
Lokál	o celibatári	o celibatároch
Inštrumentál	s celibatárom	s celibatármi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• zdržanlivosť (v širšom kontexte)
• bezženstvo (pre mužov)
• panenstvo (čiastočne, v kontexte zdržania sa sexu)

Antonymá

• manželstvo
• zosobášený stav

Frazeológia a Kolokácie

• Dodržiavať celibatár: Zachovávať zdržanlivosť od manželstva a sexuálnych aktivít.
• Zrieknuť sa manželstva kvôli celibatáru: Rozhodnúť sa pre život v zdržanlivosti.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo celibatár pochádza z latinského slova „caelebs“, čo znamená slobodný, bez ženy, nezosobášený. Používalo sa na označenie osoby, ktorá žije v stave bez manželstva.

Príklady použitia vo vetách

• Katolícki kňazi sú povinní dodržiavať celibatár.
• Rozhodol sa žiť v celibatáre z náboženských dôvodov.
• Diskusia o celibatáre v cirkvi je stále aktuálna.
• Prísľub celibatáru je vážny záväzok.
• Nie každý dokáže žiť v celibatáre.

Preklady

• Angličtina: Celibacy
• Nemčina: Zölibat
• Francúzština: Célibat
• Španielčina: Celibato
• Taliančina: Celibato
• Ruština: Безбрачие (Bezbračije)
• Čínština: 独身制度 (Dúshēn zhìdù) – systém slobodného stavu