cudzinec
Cudzinec
Význam a Kontext
Slovo cudzinec označuje osobu, ktorá pochádza z inej krajiny, regiónu alebo kultúry, ako je tá, v ktorej sa momentálne nachádza. Cudzinec je osoba, ktorá nie je občanom danej krajiny. (neutrálne)
Môže sa tiež použiť v prenesenom význame na označenie niekoho, kto je neznámy alebo sa necíti byť súčasťou určitej skupiny alebo prostredia.
Gramatika
Cudzinec je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | cudzinec | cudzinci |
| Genitív | cudzinca | cudzincov |
| Datív | cudzincovi | cudzincov |
| Akuzatív | cudzinci | cudzincov |
| Lokál | cudzincovi | cudzincov |
| Inštrumentál | cudzincem | cudzincami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
- domáci
- občan
- rodák
Frazeológia a Kolokácie
- Cudzinec v meste: Označenie pre osobu, ktorá sa v danom prostredí necíti dobre alebo je tam nová.
- Zahraničný cudzinec: Osoba pochádzajúca z veľmi vzdialenej a odlišnej kultúry.
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo cudzinec je odvodené od slova „cudzí“, ktoré pochádza zo staroslovanského „cǫždь“ označujúceho niekoho, kto patrí inam, je z iného územia. Výraz súvisí so slovom „cudzie“, teda niečo, čo nám nepatrí, je nám neznáme.
Príklady použitia vo vetách
- V meste sa usadilo veľa nových cudzincov.
- Nikdy som sa necítil ako cudzinec vo vlastnej krajine.
- Ten cudzinec hovoril zvláštnou rečou.
- Integrácia cudzincov je dôležitá pre rozvoj spoločnosti.
- Bol pre ňu cudzinec, ktorého nikdy predtým nestretla.
Preklady
- Angličtina: foreigner, alien
- Nemčina: Ausländer, Fremder
- Francúzština: étranger
- Španielčina: extranjero
- Taliančina: straniero
- Ruština: иностранец (inostraněc)
- Čínština: 外国人 (wàiguórén)