fúkač

Fúkač

Význam a Kontext

Slovo fúkač má dva základné významy. Po prvé, označuje osobu, ktorá niečo fúka, teda vydychuje vzduch. Po druhé, (hovorové) sa používa pre dychový hudobný nástroj, najčastejšie píšťalu alebo fujaru. Fúkač význam tak závisí od kontextu použitia.

Gramatika

Slovo fúkač je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	fúkač	fúkači
Genitív	fúkača	fúkačov
Datív	fúkačovi	fúkačom
Akuzatív	fúkača	fúkačov
Lokál	fúkačovi	fúkačoch
Inštrumentál	fúkačom	fúkačmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• dychár (pre hudobníka hrajúceho na dychový nástroj)
• šofér (ktorý fúka do alkohol testera)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• Dať si do fúkača (hovorové, dať si dychový hudobný nástroj k ústam)
• Zahrať na fúkači (hrať na dychovom hudobnom nástroji)
• Kontrola na fúkača (test na zistenie alkoholu v dychu)

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo fúkač pôvod slova má v slovese „fúkať“, čo znamená vydýchnuť vzduch. Jeho pôvod je praslovanský, odvodený od koreňa *fuk-.

Príklady použitia vo vetách

• Na dedinskej slávnosti vystúpil starý fúkač na fujare.
• Policajti zastavili auto a vodič musel ísť na fúkača.
• Malý chlapec sa hral s plastovým fúkačom, ktorý mu kúpila babička.
• Skúsený fúkač dokáže vylúdiť krásne melódie.

Preklady

• Angličtina: blower, wind instrument player
• Nemčina: Bläser, Pfeifer
• Francúzština: souffleur, joueur d’instrument à vent
• Španielčina: soplador, músico de viento
• Taliančina: soffiatore, musicista di strumenti a fiato
• Ruština: дующий, музыкант духового инструмента
• Čínština: 吹奏者 (chuī zòu zhě)