imperatív

Imperatív

Význam a Kontext

Imperatív, alebo rozkazovací spôsob, je gramatický spôsob vyjadrujúci rozkaz, výzvu, žiadosť alebo zákaz. (gramatika) Používa sa na priame ovplyvnenie konania adresáta. Imperatív význam sa prejavuje v jeho priamej a adresnej funkcii.

Gramatika

Slovo „imperatív“ je podstatné meno mužského rodu neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	imperatív	imperatívy
Genitív	imperatívu	imperatívov
Datív	imperatívu	imperatívom
Akuzatív	imperatív	imperatívy
Lokál	imperatíve	imperatívoch
Inštrumentál	imperatívom	imperatívmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• rozkazovací spôsob
• príkaz
• rozkaz

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• gramatický imperatív – gramatický termín
• kategorický imperatív – filozofický termín
• použiť imperatív – vyjadriť príkaz

Pôvod slova (Etymológia)

Imperatív pôvod slova je z latinského „imperativus“, čo znamená „rozkazujúci“. Slovo je odvodené od slovesa „imperare“ – „rozkazovať“.

Príklady použitia vo vetách

• V gramatike sa učíme o imperatíve.
• Kantov kategorický imperatív je základnou myšlienkou jeho etiky.
• Niekedy je potrebné použiť imperatív, aby sme dosiahli, čo chceme.
• Učiteľ vysvetľoval tvorenie imperatívu v nemčine.
• Pochopil som imperatív správne až po niekoľkých príkladoch.

Preklady

• Angličtina: imperative
• Nemčina: Imperativ
• Francúzština: impératif
• Španielčina: imperativo
• Taliančina: imperativo
• Ruština: императив (imperativ)
• Čínština: 祈使语 (qǐshǐ yǔ)