príkaz

Príkaz

Význam a Kontext

Slovo príkaz má niekoľko významov:

Autoritatívny pokyn alebo nariadenie, ktoré sa má vykonať. (administratívne)

Vojenský povel. (vojenské)

V informatike inštrukcia pre počítač. (odborné)

V náboženstve Božie prikázanie. (náboženské)

Používa sa v situáciách, keď niekto s právomocou alebo autoritou niečo nariaďuje.

Gramatika

Slovo príkaz je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	príkaz	príkazy
Genitív	príkazu	príkazov
Datív	príkazu	príkazom
Akuzatív	príkaz	príkazy
Lokál	príkaze	príkazoch
Inštrumentál	príkazom	príkazmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• nariadenie
• rozkaz
• inštrukcia
• povel
• pokyn
• direktíva

Antonymá

• žiadosť
• prosba
• doporučenie
• návrh

Frazeológia a Kolokácie

• vydať príkaz – oficiálne nariadiť
• plniť príkazy – poslúchať nariadenia
• ignorovať príkaz – neposlúchnuť nariadenie
• porušiť príkaz – dopustiť sa priestupku proti nariadeniu
• doslovný príkaz – presné znenie nariadenia
• príkaz zhora – nariadenie od nadriadenej osoby

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo príkaz je odvodené od slovesa „pri-kázať“, ktoré vzniklo pridaním predpony „pri-“ k slovesu „kázať“. Slovo „kázať“ má indo-európsky koreň spojený s vyhlasovaním, oznamovaním.

Príklady použitia vo vetách

• Dostal som príkaz okamžite sa dostaviť do kancelárie.
• Vojak musí bezpodmienečne poslúchať príkazy svojho veliteľa.
• Počítač vykoná každý príkaz, ktorý mu zadáte.
• Desatoro je súbor božích príkazov.
• Odmietol vykonať príkaz, pretože bol v rozpore s jeho svedomím.

Preklady

• Angličtina: command, order, instruction
• Nemčina: Befehl, Anweisung
• Francúzština: ordre, commande, instruction
• Španielčina: orden, mandato, instrucción
• Taliančina: ordine, comando, istruzione
• Ruština: приказ, команда, распоряжение
• Čínština: 命令 (mìnglìng), 指示 (zhǐshì)