harmonika
Harmonika
Význam a Kontext
Harmonika je dychový hudobný nástroj, pri ktorom sa tón vytvára rozochvievaním kovových jazýčkov prúdom vzduchu, ktorý hráč vdychuje alebo vydychuje. Je to obvykle malý, prenosný nástroj, ktorý sa drží v rukách a ovláda perami a jazykom.
(hovorové) Niekedy sa ako harmonika označuje aj akordeón, hoci ide o odlišný nástroj.
Kontext použitia slova harmonika sa najčastejšie spája s hudbou, hudobnými nástrojmi, folklórom alebo pouličným hraním.
Gramatika
Slovo harmonika je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru žena.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | harmonika | harmoniky |
| Genitív | harmoniky | harmoník |
| Datív | harmonike | harmonikám |
| Akuzatív | harmoniku | harmoniky |
| Lokál | harmonike | harmonikách |
| Inštrumentál | harmonikou | harmonikami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- ústna harmonika
- fúkacia harmonika
- (hovorové)heligónka (ak označuje akordeón)
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- hrať na harmonike – produkovať hudbu pomocou tohto nástroja.
- fúkať do harmoniky – produkovať zvuk na harmonike
Pre toto slovo nie sú evidované žiadne ustálené frazeologické spojenia.
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo harmonika pochádza z gréckeho slova „harmonikos“, čo znamená „súzvuk, harmónia“. Tento názov bol nástroju pravdepodobne pridelený kvôli jeho schopnosti produkovať harmonické tóny.
Príklady použitia vo vetách
- Na rohu ulice hral starý muž na harmonike dojemné melódie.
- Kúpil som si novú harmoniku, aby som sa naučil hrať blues.
- Počul som krásnu hudbu, ktorá vychádzala z harmoniky.
- Harmonika je obľúbený hudobný nástroj v mnohých kultúrach.
- Na táboráku spievali a hrali na gitare a harmonike.
Preklady
- Angličtina: Harmonica
- Nemčina: Mundharmonika
- Francúzština: Harmonica
- Španielčina: Armónica
- Taliančina: Armonica
- Ruština: Гармоника (Garmonika)
- Čínština: 口琴 (Kǒuqín)