Tón

Tón

Význam a Kontext

Tón má viacero významov. 1. Je to zvuk určitej výšky a farby, vytvárajúci hudobný alebo rečový prejav. 2. (hud.) Označuje základný stavebný prvok hudobnej sústavy. 3. (pren.) Nálada, ráz, spôsob vyjadrovania alebo správania sa.

V hudobnom kontexte sa tón používa na popis výšky zvuku produkovaného hudobným nástrojom alebo hlasom. V prenesenom zmysle slova sa tón používa na vyjadrenie atmosféry, nálady alebo celkového dojmu, ktorý niečo vytvára.

Gramatika

Slovo tón je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	tón	tóny
Genitív	tónu	tónov
Datív	tónu	tónom
Akuzatív	tón	tóny
Lokál	tóne	tónoch
Inštrumentál	tónom	tónmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• zvuk (vo všeobecnom zmysle)
• farba (zvuku)
• odtieň (prenesene)
• nálada (prenesene)
• ráz (prenesene)

Antonymá

• hluk
• bezfarebnosť (prenesene)

Frazeológia a Kolokácie

• ladiť tón (nastavovať výšku zvuku)
• udávať tón (určovať náladu, smer)
• ostrý tón (nepríjemný, neúctivý spôsob vyjadrovania)
• mierny tón (jemný, úctivý spôsob vyjadrovania)
• zmeniť tón (zmeniť spôsob vyjadrovania)

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo tón pochádza z gréckeho slova „tonos“ (τόνος), čo znamená „napätie“, „výška“ alebo „zvuk“. Cez latinské „tonus“ sa slovo dostalo do mnohých európskych jazykov, vrátane slovenčiny.

Príklady použitia vo vetách

• Spevák trafil vysoký tón bez problémov.
• Jeho hlas mal príjemný tón, ktorý upokojoval.
• Rozhovor nabral ostrý tón, keď sa začali hádať.
• Architektúra budovy udáva celkový tón mesta.
• Je potrebné ladiť gitaru, aby všetky tóny zneli čisto.

Preklady

• Angličtina: Tone
• Nemčina: Ton
• Francúzština: Ton
• Španielčina: Tono
• Taliančina: Tono
• Ruština: Тон (Ton)
• Čínština: 音调 (Yīndiào)