hiát

Hiát

Význam a Kontext

Hiát (z lat. hiatus – medzera, roztvorenie) označuje v jazykovede, konkrétne vo fonetike a fonológii, stav, keď sa v slove alebo slovnom spojení stretávajú dve samohlásky vedľa seba, ktoré patria do rôznych slabík. Môže ísť o dve rovnaké alebo dve rôzne samohlásky. (odborné)

Hiát sa typicky vyskytuje na hraniciach morfémy alebo slov.

Gramatika

Slovo hiát je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Skloňovanie slova hiát

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	hiát	hiáty
Genitív	hiátu	hiátov
Datív	hiátu	hiátom
Akuzatív	hiát	hiáty
Lokál	hiáte	hiátoch
Inštrumentál	hiátom	hiátmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• medzera (v reči)
• roztvorenie (medzi samohláskami)
• pauza (medzi samohláskami)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• odstraňovať hiát – snaha o elimináciu stretnutia dvoch samohlások
• vznik hiátu – vytvorenie medzery medzi dvoma samohláskami
• prítomnosť hiátu – existencia dvoch po sebe idúcich samohlások v rôznych slabikách

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo hiát pochádza z latinského slova hiatus, ktoré znamená „otvor“, „medzera“, „roztvorenie“.

Príklady použitia vo vetách

• V slove „použiť“ sa nachádza hiát medzi samohláskami „o“ a „u“.
• Niektoré jazyky preferujú odstraňovanie hiátu v slovách.
• Jazykovedci sa zaoberajú štúdiom hiátov v rôznych jazykoch.
• V poézii môže hiát narúšať plynulosť verša.
• Správna výslovnosť si vyžaduje správne zaobchádzanie s hiátmi.

Preklady

• Angličtina: hiatus
• Nemčina: Hiatus, Vokalzusammenstoß
• Francúzština: hiatus
• Španielčina: hiato
• Taliančina: iato
• Ruština: зияние (zijanije)
• Čínština: 元音裂缝 (yuán yīn liè fèng)