slabika
Slabika
Význam a Kontext
Slabika je fonetická jednotka, ktorá tvorí časť slova alebo celé slovo a obsahuje zvyčajne jednu samohlásku (alebo dvojhlásku) ako jadro, okolo ktorej sa môžu zoskupovať spoluhlásky. Slabika je základná jednotka výslovnosti a rytmu jazyka.
Gramatika
Slovo slabika je podstatné meno ženského rodu, skloňovací vzor žena.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | slabika | slabiky |
| Genitív | slabiky | slabík |
| Datív | slabike | slabikám |
| Akuzatív | slabiku | slabiky |
| Lokál | slabike | slabikách |
| Inštrumentál | slabikou | slabikami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- časť slova
- hlásková skupina
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- rozložiť slovo na slabiky (vysloviť slovo po častiach)
- po slabikách (pomaly a zreteľne)
- otvorená slabika (slabika končiaca sa samohláskou)
- zatvorená slabika (slabika končiaca sa spoluhláskou)
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo slabika pochádza zo staroslovanského slova „slaba“, ktoré označovalo písmeno alebo znak. Neskôr sa tento pojem preniesol na menšiu zvukovú jednotku reči.
Príklady použitia vo vetách
- Učiteľka nás učila deliť slová na slabiky.
- Slovo „matematika“ má päť slabík.
- Deti sa učia čítať po slabikách.
- Táto báseň má pravidelný rytmus vďaka rovnakej dĺžke slabík.
- Nesprávne vyslovil jednu slabiku v slove.
Preklady
- Angličtina: syllable
- Nemčina: Silbe
- Francúzština: syllabe
- Španielčina: sílaba
- Taliančina: sillaba
- Ruština: слог (slog)
- Čínština: 音节 (yīnjié)