svedčiť

Svedčiť

Význam a Kontext

Slovo svedčiť má niekoľko významov. Primárne znamená potvrdzovať pravdivosť niečoho na základe vlastnej skúsenosti alebo poznatkov. Môže tiež znamenať byť dôkazom niečoho, indikovať niečo. V právnom kontexte znamená vypovedať pred súdom.

Potvrdzovať pravdivosť, dosvedčovať, preukazovať: svedčiť o charaktere, svedčiť v prospech obžalovaného.

Byť dôkazom, indikovať: Táto udalosť svedčí o jeho odhodlaní.

(práv.) Vypovedať pred súdom: Bol povolaný svedčiť v kauze korupcie.

Gramatika

Slovo svedčiť je sloveso. Je to sloveso nedokonavé. Vidová dvojica je dosvedčiť.

Časovanie

Časovanie slovesa svedčiť:

Prítomný čas	Minulý čas	Budúci čas
Ja	svedčím	svedčil som	budem svedčiť
Ty	svedčíš	svedčil si	budeš svedčiť
On/Ona/Ono	svedčí	svedčil/svedčila/svedčilo	bude svedčiť
My	svedčíme	svedčili sme	budeme svedčiť
Vy	svedčíte	svedčili ste	budete svedčiť
Oni/Ony	svedčia	svedčili	budú svedčiť

Rozkazovací spôsob

• Ty: svedč
• My: svedčme
• Vy: svedčte

Podmieňovací spôsob

Prítomný čas:

• Ja: svedčil by som
• Ty: svedčil by si
• On/Ona/Ono: svedčil by
• My: svedčili by sme
• Vy: svedčili by ste
• Oni/Ony: svedčili by

Minulý čas:

• Ja: bol by som svedčil
• Ty: bol by si svedčil
• On/Ona/Ono: bol by svedčil
• My: boli by sme svedčili
• Vy: boli by ste svedčili
• Oni/Ony: boli by svedčili

Ďalšie tvary

• Činné príčastie prítomné: svedčiaci
• Trpné príčastie: svedčený
• Slovesné podstatné meno: svedčenie

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• dosvedčovať
• potvrdzovať
• dokazovať
• vypovedať (práv.)
• preukazovať
• garantovať

Antonymá

• popierať
• zamlčovať
• zatajovať
• odvolávať (výpoveď)

Pre slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• Svedčiť v neprospech niekoho: hovoriť proti niekomu, dokazovať jeho vinu.
• Svedčiť v prospech niekoho: hovoriť v niečí prospech, dokazovať jeho nevinu.
• Svedčiť o niečom: byť dôkazom niečoho.

Pre toto slovo nie sú evidované žiadne ustálené frazeologické spojenia.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo svedčiť má slovanský pôvod. Pochádza z praslovanského *svědčiti, čo je odvodené od slova *svědъ (svedok). Slovo *svědъ súvisí s vedomosťou a videním, teda „ten, kto videl a vie“.

Príklady použitia vo vetách

• Jeho správanie svedčí o nedostatku rešpektu.
• Bola ochotná svedčiť pred súdom v prospech obžalovaného.
• Historické dokumenty svedčia o bohatstve tohto regiónu.
• Dôkazy jasne svedčia o jeho nevine.
• Chcem svedčiť o svojej viere a presvedčení.

Preklady

• Angličtina: to testify, to witness, to indicate
• Nemčina: zeugen, bezeugen, aussagen
• Francúzština: témoigner, attester
• Španielčina: testificar, atestiguar
• Taliančina: testimoniare, deporre
• Ruština: свидетельствовать, показывать
• Čínština: 作证 (zuòzhèng), 表明 (biǎomíng)