Skip to main content

decibel

Decibel

Význam a Kontext

Decibel (dB) je logaritmická jednotka, ktorá sa používa na vyjadrenie pomeru dvoch hodnôt výkonu, intenzity zvuku, napätia alebo prúdu. Je to bezrozmerná jednotka, ktorá vyjadruje relatívnu zmenu oproti referenčnej hodnote. Pojem decibel význam má zásadný pre pochopenie akustiky a elektrotechniky.

V akustike sa decibel najčastejšie používa na meranie hladiny akustického tlaku (SPL – Sound Pressure Level), kde 0 dB zodpovedá prahu počuteľnosti pre ľudské ucho. Štylisticky sa často používa v technických a vedeckých kontextoch.

Gramatika

Decibel je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád Jednotné číslo Množné číslo
Nominatív decibel decibely
Genitív decibelu decibelov
Datív decibelu decibelom
Akuzatív decibel decibely
Lokál decibeli decibeloch
Inštrumentál decibelom decibelmi

Z hľadiska decibel skloňovania je dôležité si pamätať, že v genitíve množného čísla sa používa tvar „decibelov“.

Synonymá a Antonymá

Synonymá

  • jednotka intenzity zvuku (v širšom kontexte)
  • dB

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

  • Hladina v decibeloch: Mierka intenzity zvuku.
  • Namerané v decibeloch: Vyjadrenie hodnoty intenzity zvuku alebo iného signálu.

Pôvod slova (Etymológia)

Decibel pôvod slova je odvodený od mena Alexandra Grahama Bella, vynálezcu telefónu. Pôvodne sa používal názov „bel“ (B), čo je desatina logaritmu pomeru dvoch výkonov. Praktickejšie sa ukázala desatina belu, teda decibel (dB).

Príklady použitia vo vetách

  • Hladina hluku dosiahla 90 decibelov, čo je pre ľudský sluch nebezpečné.
  • Používame prístroj na meranie intenzity zvuku v decibeloch.
  • Zvýšili sme úroveň signálu o 3 decibely.

Preklady

  • Angličtina: decibel
  • Nemčina: Dezibel
  • Francúzština: décibel
  • Španielčina: decibelio
  • Taliančina: decibel
  • Ruština: децибел
  • Čínština: 分贝 (fēnbèi)