disonancia
Disonancia
Význam a Kontext
Disonancia má niekoľko významov. Všeobecne označuje nesúlad, rozpor alebo nezhodu medzi dvoma alebo viacerými prvkami. Môže sa jednať o nesúlad v názoroch, postojoch, hodnotách alebo správaní. Používa sa v rôznych kontextoch, od psychológie po hudbu. (odborné)
Gramatika
Slovo disonancia je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru ulica.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | disonancia | disonancie |
| Genitív | disonancie | disonancií |
| Datív | disonancii | disonanciám |
| Akuzatív | disonanciu | disonancie |
| Lokál | disonancii | disonanciách |
| Inštrumentál | disonanciou | disonanciami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
Frazeológia a Kolokácie
- kognitívna disonancia – stav psychického napätia spôsobený rozporom medzi postojmi.
- zmierňovať disonanciu – snaha o redukciu psychického napätia.
- hudobná disonancia – neladiaci hudobný interval.
- cítiť disonanciu – pociťovať vnútorný rozpor.
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo disonancia pochádza z latinského slova „dissonantia“, čo znamená „nesúlad, nezhoda“. Toto slovo je odvodené od „dissonare“, čo znamená „neznieť v harmónii, byť v rozpore“.
Príklady použitia vo vetách
- Pociťoval silnú disonanciu medzi svojimi zásadami a činmi.
- Hudobná disonancia v skladbe vyvolala napätie a nepokoj.
- Kognitívna disonancia ho nútila ospravedlňovať svoje rozhodnutia.
- Jej názory boli v úplnej disonancii s názormi ostatných členov tímu.
- Disonancia v ich vzťahu sa stupňovala a viedla k rozchodu.
Preklady
- Angličtina: dissonance
- Nemčina: Dissonanz
- Francúzština: dissonance
- Španielčina: disonancia
- Taliančina: dissonanza
- Ruština: диссонанс (dissonans)
- Čínština: 不和谐 (bù héxié)