ucho

Ucho

Význam a Kontext

Ucho je párový zmyslový orgán stavovcov slúžiaci na vnímanie zvuku a (u niektorých druhov) na udržiavanie rovnováhy. Ucho má zložitú štruktúru a plní dôležitú funkciu v komunikácii a orientácii. V prenesenom význame môže slovo ucho označovať aj pozornosť alebo schopnosť počúvať. Bežne sa používa aj v hovorovom význame pre označenie okraja hrnčeka alebo inej nádoby (napr. „odtrhlo sa ucho na hrnčeku“).

Gramatika

Slovo ucho je podstatné meno stredného rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru mesto.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	ucho	uchá
Genitív	ucha	úch
Datív	uchu	uchám
Akuzatív	ucho	uchá
Lokál	uchu	uchách
Inštrumentál	uchom	uchami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• sluch (v zmysle zmyslového orgánu)
• uško (malé ucho)
• okraj (v zmysle úchytu na nádobe)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• mať dobré ucho – (mať hudobný sluch)
• ísť niekomu na ucho – (otravovať niekoho)
• ťahať niekoho za ucho – (vyvádzať, žartovať)
• byť samé ucho – (pozorne počúvať)
• jedným uchom dnu, druhým von – (nevenovať pozornosť)

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo ucho má staroslovanský pôvod. Vyskytuje sa v rôznych podobách aj v iných slovanských jazykoch. Praslovanský tvar bol *uхо, ktorý pochádza z indoeurópskeho koreňa *h₂ous-, označujúceho časť tela.

Príklady použitia vo vetách

• Bolí ma ucho, musím ísť k lekárovi.
• Pes nastražil uchá, keď počul neznámy zvuk.
• Na hrnčeku sa odtrhlo ucho.
• Mal by si dávať pozor a byť samé ucho, keď ti niečo hovorím.
• Jeho hudba lahodí uchu.

Preklady

• Angličtina: ear
• Nemčina: Ohr
• Francúzština: oreille
• Španielčina: oreja
• Taliančina: orecchio
• Ruština: ухо
• Čínština: 耳朵 (ěrduo)