hriešnik

Hriešnik

Význam a Kontext

Hriešnik je osoba, ktorá sa dopustila hriechu, teda porušila náboženské, morálne alebo etické princípy. Ide o človeka, ktorý konal v rozpore s božími prikázaniami, spoločenskými normami alebo vlastným svedomím.

Slovo sa často používa v kontexte náboženstva, najmä kresťanstva, kde označuje človeka, ktorý sa previnil proti Bohu. (náboženské) Môže mať aj širší význam, označujúci kohokoľvek, kto sa správa nemorálne alebo neeticky. (prenesené)

Gramatika

Slovo hriešnik je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	hriešnik	hriešnici
Genitív	hriešnika	hriešnikov
Datív	hriešnikovi	hriešnikom
Akuzatív	hriešnika	hriešnikov
Vokatív	hriešnik	hriešnici
Lokál	hriešnikovi	hriešnikoch
Inštrumentál	hriešnikom	hriešnikmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• previnenec
• hriešny človek
• pokleslík
• delikvent (práv.)

Antonymá

• svätec
• ctnostný človek
• bezúhonný

Frazeológia a Kolokácie

• ťažký hriešnik – človek, ktorý sa dopustil závažných hriechov
• kajúci sa hriešnik – človek, ktorý ľutuje svoje hriechy a chce sa polepšiť
• obrátil sa na hriešnika – snažil sa niekoho previesť na svoju vieru alebo presvedčenie

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo hriešnik je odvodené od slova „hriech“, ktoré pochádza z praslovanského *grěxъ, čo pôvodne znamenalo „chybu“, „omyl“. Neskôr sa význam posunul k porušeniu náboženských a morálnych noriem.

Príklady použitia vo vetách

• Kňaz sa snažil obrátiť každého hriešnika na správnu cestu.
• Aj ten najväčší hriešnik má nárok na odpustenie.
• Bol považovaný za hriešnika, pretože porušil prísahu.
• Spoveď je spôsob, ako sa hriešnik môže očistiť od svojich hriechov.
• Verí, že každý hriešnik bude raz potrestaný.

Preklady

• Angličtina: Sinner
• Nemčina: Sünder
• Francúzština: Pécheur
• Španielčina: Pecador
• Taliančina: Peccatore
• Ruština: Грешник (Greshnik)
• Čínština: 罪人 (Zuìrén)