Rádiotelefón
Rádiotelefón
Význam a Kontext
Rádiotelefón je bezdrôtové telefónne zariadenie, ktoré na prenos hovoru využíva rádiové vlny. Umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu na diaľku bez použitia pevných telefónnych liniek. Používal sa najmä v minulosti, v časoch pred rozšírením mobilných telefónov, často v oblastiach so slabou infraštruktúrou pevných liniek, alebo ako mobilné komunikačné prostriedky (napr. v automobiloch).
Gramatika
Rádiotelefón je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | rádiotelefón | rádiotelefóny |
| Genitív | rádiotelefónu | rádiotelefónov |
| Datív | rádiotelefónu | rádiotelefónom |
| Akuzatív | rádiotelefón | rádiotelefóny |
| Lokál | o rádiotelefóne | o rádiotelefónoch |
| Inštrumentál | s rádiotelefónom | s rádiotelefónmi |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- používať rádiotelefón
- spojenie cez rádiotelefón
- komunikovať rádiotelefónom
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo rádiotelefón vzniklo zložením slov „rádio“ a „telefón“. „Rádio“ pochádza z latinského „radius“ (lúč, žiarenie) a odkazuje na prenos informácií pomocou rádiových vĺn. „Telefón“ pochádza z gréckeho „tele“ (vzdialený) a „fóné“ (zvuk, hlas), teda zariadenie na prenos hlasu na diaľku.
Príklady použitia vo vetách
- V minulosti bol rádiotelefón jediným spôsobom, ako telefonovať z auta.
- Policajné hliadky často využívali rádiotelefóny na vzájomnú komunikáciu.
- Signál rádiotelefónu bol v horských oblastiach veľmi slabý.
- Starý otec spomínal na časy, keď bol rádiotelefón luxusom.
- Technik kontroloval funkčnosť rádiotelefónu pred jeho použitím.
Preklady
- Angličtina: radiotelephone
- Nemčina: Funktelefon
- Francúzština: radiotéléphone
- Španielčina: radioteléfono
- Taliančina: radiotelefono
- Ruština: радиотелефон
- Čínština: 无线电话 (wúxiàn diànhuà)