Rým

Rým

Význam a Kontext

Rým je zvuková zhoda na konci veršov, ktorá sa dosahuje opakovaním rovnakých alebo podobných hlások od poslednej prízvučnej slabiky. Vyskytuje sa v poézii a slúži na zvýraznenie rytmu a estetické obohatenie textu. Existujú rôzne druhy rýmov, napríklad združený (a a b b), striedavý (a b a b), obkročný (a b b a) a prerývaný (a b c b). Prítomnosť rýmu má vplyv na celkový dojem z básne a rytmickú štruktúru.

Gramatika

Slovo rým je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	rým	rýmy
Genitív	rýmu	rýmov
Datív	rýmu	rýmom
Akuzatív	rým	rýmy
Lokál	rýme	rýmoch
Inštrumentál	rýmom	rýmami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• veršotepectvo (v širšom zmysle, umelecká tvorba)
• verš (čiastočné synonymum, označuje jeden riadok básne)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• hľadať rým – snažiť sa nájsť vhodné slovo na rýmovanie
• bohatý rým – rým, ktorý má viacero zhodných hlások
• chudobný rým – rým, ktorý má málo zhodných hlások
• ľudový rým – jednoduchý, často používaný rým

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo rým pochádza z nemeckého slova „Reim“, ktoré znamená zhodu zvukov na konci veršov. Pôvod slova siaha až do starogréčtiny k slovu „ῥυθμός“ (rhythmos), čo znamená rytmus alebo pravidelnosť.

Príklady použitia vo vetách

• Použitie rýmu v básni ju robí melodickejšou.
• Autor hľadal vhodný rým pre posledný verš.
• Táto pieseň má jednoduché, ale chytľavé rýmy.
• V poézii sa často používa rým striedavý.
• Analýza rýmu v básni odhalí jej štruktúru.

Preklady

• Angličtina: rhyme
• Nemčina: Reim
• Francúzština: rime
• Španielčina: rima
• Taliančina: rima
• Ruština: рифма
• Čínština: 韵 (yùn)