uchvatiteľ

Uchvatiteľ

Význam a Kontext

Uchvatiteľ je podstatné meno mužského rodu označujúce osobu, ktorá sa násilne alebo neoprávnene zmocnila moci, územia alebo majetku. Často sa používa v kontexte politiky a histórie na označenie vládcu, ktorý sa dostal k moci nezákonným spôsobom. (knižné).

Gramatika

Slovo uchvatiteľ je podstatné meno mužského rodu životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	uchvatiteľ	uchvatitelia
Genitív	uchvatiteľa	uchvatiteľov
Datív	uchvatiteľovi	uchvatiteľom
Akuzatív	uchvatiteľa	uchvatiteľov
Lokál	uchvatiteľovi	uchvatiteľoch
Inštrumentál	uchvatiteľom	uchvatiteľmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• dobyvateľ
• tyran (v prenesenom zmysle)
• uzurpátor
• násilník

Antonymá

• obhajca
• ochranca
• osloboditeľ

Frazeológia a Kolokácie

• stať sa uchvatiteľom trónu – neoprávnene sa zmocniť panovníckej funkcie
• uchvatiteľská vláda – vláda založená na neoprávnenom nároku a násilí

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo uchvatiteľ je odvodené od slovesa „uchvátiť“, ktoré pochádza zo staroslovanského „chvatiti“, čo znamená chytiť, zmocniť sa, uchopiť. Pridaním prípony „-iteľ“ vzniklo podstatné meno označujúce osobu, ktorá uchvacuje.

Príklady použitia vo vetách

• História zaznamenala mnohých krutých uchvatiteľov.
• Bol označený za uchvatiteľa moci po vojenskom prevrate.
• Ľudia sa báli uchvatiteľa, ktorý vládol železnou rukou.
• Analýza ukazuje, ako rôzne spoločnosti vnímajú postavu uchvatiteľa.
• Jeho činy ho navždy označili za uchvatiteľa.

Preklady

• Angličtina: usurper, conqueror
• Nemčina: Usurpator, Eroberer
• Francúzština: usurpateur, conquérant
• Španielčina: usurpador, conquistador
• Taliančina: usurpatore, conquistatore
• Ruština: узурпатор, завоеватель
• Čínština: 篡夺者 (cuàn duó zhě)