balalajka

Balalajka

Význam a Kontext

Balalajka je ruský ľudový strunový nástroj s trojuholníkovým telom. Je typická pre ruskú a ukrajinskú kultúru. Slovo balalajka sa používa na označenie tohto hudobného nástroja a jeho charakteristického zvuku. (hudobné). Menšie balalajky sa zvyčajne používajú na hranie melódií, zatiaľ čo väčšie slúžia na doprovod.

Gramatika

Balalajka je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru žena.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	balalajka	balalajky
Genitív	balalajky	balalajok
Datív	balalajke	balalajkám
Akuzatív	balalajku	balalajky
Lokál	balalajke	balalajkách
Inštrumentál	balalajkou	balalajkami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• ľudový nástroj
• strunový nástroj

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• hrať na balalajke – produkovať hudbu pomocou tohto nástroja.
• zvuk balalajky – charakteristický zvuk tohto nástroja.

Pôvod slova (Etymológia)

Pôvod slova balalajka je nejasný. Predpokladá sa, že slovo pochádza z turkických jazykov, kde „balala“ znamená hovoriť, bľabotať, čo by mohlo odkazovať na zvuk nástroja. Iná teória hovorí o ruskom pôvode slova súvisiacom so slovom „balakat“ (žvatlať, tárať).

Príklady použitia vo vetách

• Počul som krásnu melódiu hranú na balalajke.
• Na festivale hrala skupina ľudových umelcov s balalajkami.
• Balalajka je typický ruský nástroj.
• Učím sa hrať na balalajke.
• Zvuk balalajky ma vždy prenesie do Ruska.

Preklady

• Angličtina: balalaika
• Nemčina: Balalaika
• Francúzština: balalaïka
• Španielčina: balalaica
• Taliančina: balalaica
• Ruština: балалайка
• Čínština: 巴拉莱卡琴 (bā lā lái kǎ qín)