boh
Boh
Význam a Kontext
Slovo boh označuje nadprirodzenú bytosť alebo bytie, ktorému sa pripisuje moc nad prírodou a ľudským osudom a ktorému sa vzdáva úcta a klaňanie. V monoteistických náboženstvách (napr. kresťanstvo, islam, judaizmus) sa slovo boh používa na označenie jediného, všemohúceho Stvoriteľa. V polyteistických náboženstvách (napr. staroveké grécke a rímske náboženstvo) označuje jedného z mnohých bohov s rôznymi právomocami a atribútmi. (náboženské)
Výraz boh sa používa v rôznych kontextoch, od teologických a filozofických diskusií až po bežné hovorové výrazy.
Gramatika
Slovo boh je podstatné meno mužského rodu, životné. Skloňuje sa podľa vzoru chlap.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | boh | bohovia |
| Genitív | boha | bohov |
| Datív | bohu | bohom |
| Akuzatív | boha | bohov |
| Vokatív | bože | bohovia |
| Lokál | bohu | bohoch |
| Inštrumentál | bohom | bohmi |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- Stvoriteľ
- Pán (knižné)
- Všemohúci
- Vyššia moc
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- Bohu milý (človek, ktorý má šťastie)
- Dať/vzdať chválu Bohu (vyjadriť vďaku)
- Preboha! (citoslovce údivu, prekvapenia)
- S pomocou božou (s Božou pomocou)
- Boh s nami (vyjadrenie obáv alebo zmierenia sa s osudom)
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo boh má staroslovanský pôvod, pochádza z praslovanského *bogъ, čo znamenalo „bohatstvo, šťastie, dar“. Súvisí s indoeurópskym koreňom *bhag-, ktorý má podobný význam. Vyskytuje sa v mnohých slovanských jazykoch s podobným významom.
Príklady použitia vo vetách
- Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho.
- Starovekí Gréci mali mnoho bohov a bohýň.
- Boh nech ťa ochraňuje.
- Modlili sa k Bohu o pomoc.
- Bohovia Olympu boli známi svojimi spormi a intrigami.
Preklady
- Angličtina: God
- Nemčina: Gott
- Francúzština: Dieu
- Španielčina: Dios
- Taliančina: Dio
- Ruština: Бог (Bog)
- Čínština: 神 (Shén)