posteľ
Posteľ
Význam a Kontext
Posteľ je kus nábytku, ktorý slúži na spanie alebo odpočinok. Typicky je tvorená rámom, matracom a často aj roštom. Môže byť jedno- alebo dvojlôžková, pričom dvojlôžková sa nazýva aj manželská posteľ. (hovorové) Niekedy sa používa aj pre prenesený význam, napríklad „choroba ho pripútala na posteľ„.
Gramatika
Posteľ je podstatné meno ženského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru kosť.
| Pád | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Nominatív | posteľ | postele |
| Genitív | postele | postelí |
| Datív | posteli | posteliam |
| Akuzatív | posteľ | postele |
| Lokál | posteli | posteliach |
| Inštrumentál | posteľou | posteľami |
Synonymá a Antonymá
Synonymá
- lôžko
- ležovisko
- korytnačka (expresívne, hovorové)
Antonymá
Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.
Frazeológia a Kolokácie
- ustlať si posteľ – pripraviť si miesto na spanie
- ľahnúť si do postele – ísť spať
- choroba ho pripútala na posteľ – byť dlhodobo chorý
- mať ustlané na ružiach – žiť v prepychu
Pôvod slova (Etymológia)
Slovo posteľ pochádza z praslovanského *po-stelja, čo znamená „to, čo je položené“. Základom je slovo *stelja, odvodené od slovesa *stelati (stlať, klásť).
Príklady použitia vo vetách
- Unavený som si ľahol do postele a zaspal.
- Táto posteľ je veľmi pohodlná.
- Ráno si vždy usteliem posteľ.
- Kúpili sme novú manželskú posteľ.
- Stará mama už nevládze vstať z postele.
Preklady
- Angličtina: bed
- Nemčina: Bett
- Francúzština: lit
- Španielčina: cama
- Taliančina: letto
- Ruština: кровать
- Čínština: 床 (chuáng)