habitus

Habitus

Význam a Kontext

Habitus (lat. habitus – stav, vzhľad, držanie tela) je ustálený spôsob konania, myslenia a vnímania, ktorý je výsledkom socializácie a individuálnych skúseností. V sociológii, najmä v teórii Pierra Bourdieu, označuje systém dispozícií, ktorý formuje vnímanie, myslenie a konanie jednotlivca. Habitus taktiež môže označovať vonkajší vzhľad, telesnú konštitúciu alebo odev, najmä v lekárskom kontexte.

Gramatika

Slovo habitus je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	habitus	habity
Genitív	habitu	habitov
Datív	habitu	habitom
Akuzatív	habitus	habity
Lokál	habite	habitoch
Inštrumentál	habitusom	habitmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• zvyk
• spôsob
• postoj
• vzhľad
• konštitúcia (telesná)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• sociálny habitus – systém dispozícií, ktorý formuje konanie a vnímanie v sociálnom kontexte.
• telesný habitus – vonkajší vzhľad a telesná konštitúcia jedinca.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo habitus pochádza z latinského slova „habitus“, ktoré znamená stav, vzhľad, držanie tela. Je odvodené od slovesa „habere“ (mať, držať).

Príklady použitia vo vetách

• Jeho habitus naznačoval intelektuála.
• Sociálny habitus ovplyvňuje naše správanie a rozhodovanie.
• Lekár posudzoval pacientov habitus ako súčasť diagnózy.
• Habitus jednotlivca je formovaný kultúrnym prostredím.
• Zmena habitu môže byť náročná, pretože je hlboko zakorenená.

Preklady

• Angličtina: habitus, disposition
• Nemčina: Habitus
• Francúzština: habitus
• Španielčina: habitus
• Taliančina: habitus
• Ruština: габитус (gabitus)
• Čínština: (priamy preklad neexistuje, možno použiť: 习惯 (xíguàn) – zvyk, 姿态 (zītài) – postoj)