zvyk

Zvyk

Význam a Kontext

Zvyk je ustálený spôsob správania alebo konania, ktorý sa opakuje a stáva sa automatickým, často nevedomým. Zvyk môže byť individuálny alebo spoločenský. V spoločenskom kontexte môže ísť o tradíciu alebo obyčaj. Zvyk môže mať pozitívny alebo negatívny dopad na jednotlivca alebo spoločnosť.

Gramatika

Slovo zvyk je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru dub.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	zvyk	zvyky
Genitív	zvyku	zvykov
Datív	zvyku	zvykom
Akuzatív	zvyk	zvyky
Lokál	zvyku	zvykoch
Inštrumentál	zvykom	zvykmi

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• obyčaj
• návyk
• tradícia
• konvencia
• rituál

Antonymá

• jednorazovosť
• výnimočnosť
• odchýlka

Frazeológia a Kolokácie

• zlý zvyk – negatívny, škodlivý zvyk
• dobrý zvyk – prospešný zvyk
• mať vo zvyku – robiť niečo pravidelne
• podľa zvyku – tak, ako je bežné
• zbaviť sa zvyku – prestať s nejakým zvykom

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo zvyk pochádza zo staroslovanského slova „vyknǫti“, čo znamená „naučiť sa, privyknúť si“. Súvisí so slovesom „zvyknúť si“. Slová podobného významu sa nachádzajú aj v iných slovanských jazykoch.

Príklady použitia vo vetách

• Fajčenie je nezdravý zvyk, ktorého sa chcem zbaviť.
• Má vo zvyku chodiť spať veľmi neskoro.
• Dodržiavanie tradícií je dôležitou súčasťou našej kultúry a svedčí o našich zvykoch.
• Jeho zvyky sú dosť zvláštne, ale nikomu neubližujú.
• Chcem si osvojiť nové, lepšie zvyky.

Preklady

• Angličtina: habit, custom
• Nemčina: Gewohnheit
• Francúzština: habitude, coutume
• Španielčina: costumbre, hábito
• Taliančina: abitudine, costume
• Ruština: привычка (privyčka), обычай (obyčaj)
• Čínština: 习惯 (xí guàn)