horn

Horn

Význam a Kontext

Slovo horn má viacero významov:

Horn (hudobný nástroj): Dychový hudobný nástroj, často používaný v orchestroch a dychových kapelách. Vyznačuje sa charakteristickým zvukom a zložitým systémom ventilov.

Horn (anatómia): Roh, tvrdý výrastok na hlave niektorých zvierat, ako sú kravy, ovce, kozy a podobne. Slúži na obranu alebo vnútrodruhové boje.

Horn (technika): Zariadenie na vydávanie zvukového signálu, napríklad klaksón v aute.

Význam slova horn závisí od kontextu, v ktorom je použité. V hudobnom kontexte sa jednoznačne vzťahuje na hudobný nástroj, zatiaľ čo v zoologickom kontexte označuje roh. V technickej oblasti môže označovať rôzne zariadenia na vydávanie zvuku.

Gramatika

Slovo „horn“ je podstatné meno stredného rodu, neživotné. Skloňuje sa podľa vzoru mesto.

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	horn	horny
Genitív	horna	hornov
Datív	hornu	hornom
Akuzatív	horn	horny
Lokál	horne	hornoch
Inštrumentál	hornom	hornami

Synonymá a Antonymá

Synonymá

• trúbka (v hudobnom kontexte)
• roh (v zoologickom kontexte)
• klaksón (v technickom kontexte)

Antonymá

Pre toto slovo neexistujú bežné priame antonymá.

Frazeológia a Kolokácie

• zahrať na horne: hrať na dychovom hudobnom nástroji
• býčí horn: roh býka
• zatrúbiť na horn: vydať zvuk pomocou klaksónu

Pre slovo horn nie sú evidované žiadne ustálené frazeologické spojenia.

Pôvod slova (Etymológia)

Slovo horn má pôvod v staroslovanskom slove „rogъ“, ktoré označovalo roh zvieratá a neskôr sa prenieslo aj na hudobné nástroje vyrobené z rohoviny. Praslovanské „rogъ“ má indoeurópsky pôvod v koreni „*ker-„, označujúcom tvrdý materiál, výrastok.

Príklady použitia vo vetách

• Orchester začal hrať a zvuk hornu sa niesol celou sálou.
• Býk mal na hlave obrovské horny.
• Vodič zatrúbil na horn, aby upozornil chodca.
• Poľovník zatrúbil na lovecký horn.
• Zvuk hornu sa ozýval z diaľky.

Preklady

• Angličtina: horn
• Nemčina: Horn
• Francúzština: cor
• Španielčina: cuerno (roh), trompa (hudobný nástroj)
• Taliančina: corno
• Ruština: рог (rog)
• Čínština: 角 (jiǎo) (roh), 喇叭 (lǎba) (trúbka/horn)